"Jedna vec, ktorá si myslím, že je veľmi nebezpečná v mnohých náboženstvách, je, že dáva ľuďom pozlátenú výhovorku aby prestali myslieť: nemusím na toto myslieť, pretože moje náboženstvo hovorí: toto je správne, toto je zlé, je to jasné, čiernobiele - nemusím o tom už viac premýšľať, je to vec viery. A toto my ctíme - hovoríme: "och, toto je vec viery". Myslím si, že musíme prestať ctiť ľudí za to, že prestali myslieť. Myslím, že musíme ľuďom povedať: dobre, máte svoju vieru, skvelé - potom vašou úlohou je vysvetliť tým z nás, ktorí nezdieľame vašu vieru, prečo máte v tomto pravdu."

- Daniel Dennett

Si z tých veriacich, ktorí majú záujem svoju vieru podrobiť zamysleniu, či z tých ateistov, ktorí sa iba neposmievajú? Považuješ za problém, že ľudia si nedokážu kriticky prediskutovať základné fakty a vzájomne pochopiť svoje pozície? Hnevá ťa, keď si ostatní myslia, že si môžu "vyberať pravdu" aká sa im páči? Chceš sa o viere v Boha baviť seriózne? Táto séria článkov analyticky vysvetľuje existenciu náboženstva vo svete neexistujúceho Boha. Cíťte sa slobodní porovnať to s náboženskými alternatívami a usúdiť, čo je v súvislostiach zmysluplnejšie.

V prvej časti riešim Boha ako vedeckú hypotézu, kedy sú náboženské tvrdenia o ňom chápané doslovne. Naozaj sa zaujímaš o otázku existencie Boha? Chápeš Boha ako vysvetlenie? Od toho závisí, či tvojou mienkou pohnú úvahy o vzťahu Boha a toho, čo má vysvetľovať, alebo len preletia okolo tvojej pointy, pretože toto ťa v prvom rade ani nezaujíma.

Za druhé, uvažujem o psychologických a spoločenských dôvodoch, ktoré k viere v Boha vedú a taktiež jej dôsledkoch na psychiku a spoločnosť. Toto sa na rozdiel od horeuvedeného týka skutočných dôvodov, prečo sa Boh stal centrálnou doktrínou filozofie. Politická pravica nerada rieši otázku z tohto uhla. Prečo?

Tretia časť bude rozbor toho, s akými podmienkami a politikami náboženská viera a ateizmus súvisia na základe výsledkov čo najväčšieho množstva dát, ideálne zozbieraných z celého sveta. Dôležité je však nielen s čím súvisia, ale prečo je to tak, ktorá z vlastností do akej miery vedie ku ktorej. Náboženstvo a chudoba súvisia - ale vedie nábožnosť k chudobe alebo chudoba k nábožnosti?

Za štvrté, pár neodpustiteľných poznámok k najznámejšej knihe sveta s ohľadom na jej vedeckú, morálnu, aj inšpiratívnu neaktuálnosť. Chcete sa k tomu istému starému spisu navždy vracať?

Za piate, čo môže viesť spoločnosť lepšie než viera v Boha? Spĺňali náboženstvá potreby, ktoré v súčasných podmienkach už nemáme, alebo je na náboženstve niečo pozitívne, čo sekulárny svet veriacim závidí? Ak áno, v akej podobe je možné to mať bez tých negatív?

Články sem ešte pribudnú - no odkedy som s týmto začal a kým to dokončím až do piatej časti, tak si Jupiter stihne dať kolečko okolo Slniečka, pretože celá táto téma je len okrajovo relevantná k súčasným cieľom mňa ako autora.