227. Vylúčenie nadprirodzena

Z času na čas počujete niekoho tvrdiť, že by sa kreacionizmus nemal vyučovať v školách, najmä nie ako konkurenčná hypotéza k evolúcii, pretože kreacionizmus je automaticky vylúčený z vedeckého hľadiska, pretože sa odvoláva na "nadprirodzeno".

Takže... znamená to, že kreacionizmus by mohol byť pravdivý, ale aj keby bol pravdivý, nebolo by dovolené učiť ho na hodinách prírodovedy, pretože veda je iba o "prirodzených" veciach?

Zdá sa dosť jasné, že táto predstava vychádza z túžby vyhnúť sa konfrontácii medzi vedou a náboženstvom. Nechcete na rovinu prísť a povedať, že veda neučí Náboženské Tvrdenie X, pretože X bolo testované vedeckou metódou a ukázalo sa ako nepravdivé. Namiesto toho teda môžete... ehm... tvrdiť, že veda vylučuje hypotézu X a priori. Tak sa vyhnete diskusii o tom, ako experiment falzifikoval X a posteriori.

To samozrejme nahráva do kariet kreacionistického tvrdeniu, že Inteligentný Dizajn nedostáva spravodlivý priestor v prírodovede - že veda má v tejto veci predsudky v prospech ateizmu, bez ohľadu na indície. Keby veda naozaj vylučovala Inteligentný Dizajn a priori, bola by to oprávnená výhrada!

Ale vráťme sa o kúsok. Niekto k vám príde a povie: "Inteligentný Dizajn je a priori vylúčený z vedy, pretože je 'nadprirodzený' a veda pracuje iba s 'prirodzenými' vysvetleniami."

Čo presne myslia slovom "nadprirodzený"? Je ľubovoľné vysvetlenie, ktoré vymyslí niekto s priezviskom "Cohen" nadprirodzené? Ak chceme súhrnne vykopnúť z vedy nejakú množinu hypotéz, čo presne je to, čo ideme vylúčiť?

Zatiaľ zďaleka najlepšia definícia nadprirodzena, akú som kedy počul, je od Richarda Carriera:

"Nadprirodzené" vysvetlenie sa odvoláva na ontologicky základné myšlienkové veci, myšlienkové veci, ktoré nemožno redukovať na nemyšlienkové veci.

Toto je rozdiel, napríklad, medzi tvrdením, že voda tečie dole kopcom preto, lebo chce byť nižšie, a predložením diferenciálnych rovníc, ktoré opisujú iba pohyby, nie túžby. Je to rozdiel medzi tvrdením, že stromu vyrastajú listy, pretože si to želá duch stromu, verzus skúmanie biochémie rastlín. Kognitívna veda preniesla boj proti nadprirodzenu do oblasti mysle.

Prečo je toto vynikajúca definícia nadprirodzena? Pre celý argument vás odkážem na Richarda Carriera. Ale uvážte toto: Predstavte si, že objavíte niečo, čo vyzerá ako duch prebývajúci v strome; dryáda, ktorá sa dokáže zhmotniť mimo stromu alebo v strome, a ktorá hovorí vo vašej reči o tom, že potrebuje chrániť svoj strom, a tak ďalej. A potom si predstavte, že zameriame mikroskop na túto stromovú vílu a ukáže sa, že sa skladá z častí - nie nejakých duchovných a nevýslovných častí, ako je tkanivo túžby a odev viery; ale skôr z takých častí ako kvarky a elektróny, častí, ktorých správanie je definované pomocou pohybu, nie myšlienok. Nebola by taká dryáda ihneď degradovaná do nudného katalógu všedných vecí?

Ale ak prijmeme definíciu nadprirodzena od Richarda Carriera, potom vzniká dilema: chceme dať náboženským tvrdeniam férovú príležitosť, ale zdá sa, že máme veľmi dobré dôvody na vylúčenie nadprirodzených vysvetlení a priori.

Chcem tým povedať, ako by vesmír vyzeral, keby redukcionizmus neplatil?

Už som definoval tézu redukcionizmu ako toto: ľudské mysle tvoria viacúrovňové modely skutočnosti, v ktorých sa vzory na vyššej úrovni a vzory na nižšej úrovni reprezentujú samostatne a explicitne. Fyzik pozná Newtonove rovnice gravitácie, Einsteinove rovnice gravitácie, a odvodenie toho prvého ako aproximácie toho druhého pri nízkych rýchlostiach. Ale tieto tri samostatné myšlienkové reprezentácie sú iba pomôckou pre ľudské poznávanie. Nie je to tak, že by samotná skutočnosť mala Einsteinove rovnice, ktorými sa riadia vysoké rýchlosti, Newtonove rovnice, ktorými sa riadia nízke rýchlosti, a "premosťovací zákon", ktorý vyhladzuje ich prechody. Skutočnosť samotná má iba jednu úroveň, Einsteinovskú gravitáciu. Je to iba Klam projekcie mysle, ktorý spôsobuje, že niektorí ľudia hovoria, akoby tie vyššie úrovne mohli mať samostatnú existenciu - rôzne úrovne organizácie môžu mať samostatné reprezentácie v ľudských mapách, ale samotné územie je jeden nerozdelený matematický objekt na nízkej úrovni.

Predstavme si, že by toto neplatilo. Predstavme si, že by Klam projekcie mysle nebol klam, ale jednoducho pravda. Predstavme si, že by lietadlo 747 malo základnú fyzikálnu existenciu oddelenú od kvarkov, z ktorých sa lietadlo 747 skladá. Aké experimentálne pozorovania by ste očakávali, keby ste sa našli v takomto vesmíre?

Ak neviete prísť s dobrou odpoveďou na toto, nie je to pozorovanie, čo vylučuje "neredukcionistické" názory, ale a priori logická nekoherencia. Ak neviete povedať, aké predpovede robí "neredukcionistický" model, ako môžete povedať, že ho experimentálna indícia vyvracia?

Moja téza je, že neredukcionizmus je zmätenie; a keď si raz uvedomíte, že nejaký myšlienka je zmätenie, stane sa trochu zložitým predstaviť si, ako by vesmír vyzeral, keby toto zmätenie bola pravda.

Možno by som dostal nejaký viacúrovňový model sveta, a tento viacúrovňový model by zodpovedal jedna k jednej základným prvkom fyziky? Ale keď sú raz určené všetky tieto pravidlá, prečo by sa tento model jednoducho nesploštil do ďalšieho zoznamu základných vecí a ich interakcií? Musí sa všetko, čo dokážem v modeli vidieť, napríklad lietadlo 747 alebo ľudská myseľ, stať samostatnou skutočnou vecou? Ale čo ak vidím nejaký vzor v tomto novom supersystéme?

Supernaturalizmus je špeciálny prípad neredukcionizmu, kde neplatí, že lietadlo 747 je neredukovateľné, iba (niektoré) myšlienkové veci. Náboženstvo je špeciálny prípad supernaturalizmu, kde tie neredukovateľné myšlienkové veci sú Boh(ovia) a duše; a prípadne aj hriechy, anjeli, karma, atď.

Ak predpokladám existenciu mocnej bytosti so schopnosťou skúmať a meniť ľubovoľný prvok nášho pozorovaného vesmíru, avšak bytosti rozložiteľnej na nemyšlienkové časti, ktoré interagujú s prvkami nášho vesmíru zákonitým spôsobom; ak predpokladám, že táto bytosť chce nejaké konkrétne veci, ale "chce" pomocou mozgu, ktorý sa skladá z častíc a polí; potom toto ešte nie je náboženstvo, iba naturalistická hypotéza o naturalistickom Matrixe. Keby sa zajtra oblaky rozostúpili a obrovská žiariaca beztvará postava by hromovým hlasom predniesla horeuvedený opis skutočnosti, nevyplývalo by z toho, že táto postava je nevyhnutne pravdovravná; ale mohol by som ukázať tieto zábery na hodinách fyziky a pokúsil by som sa z tejto teórie odvoliť testovateľné predpovede.

Naopak, náboženstvá ignorovali objav tej pradávnej netelesnej veci: všadeprítomnej v diele Prírody a skrytej v každom padajúcom liste: veľkej ako povrch planéty a starej miliardy rokov: samotnej nevytvorenej a zrodenej zo štruktúry fyziky: navrhujúcej bez mozgu a utvárajúcej všetok život na Zemi a mysle ľudstva. Prirodzený výber, keď ho Darwin predložil, nebol oslavovaný ako dlho očakávaný Stvoriteľ. Nebol fundamentálne myšlienkový.

Základná chyba antropomorfizmu, a dôvod, prečo nadprirodzené vysvetlenia znejú omnoho jednoduchšie než naozaj sú, je že váš mozog používam sám seba ako nepriehľadnú čiernu skrinku pri predpovedaní iných vecí označených ako "mysliace". Keďže už máte veľké komplikované siete neurónových okruhov, ktoré implementujú vaše "chcenie" vecí, pripadá vám, že môžete ľahko opísať, že voda "chce" tiecť dole kopcom - jediné slovo "chce" funguje ako páka, ktorá uvedie váš vlastný komplikovaný mechanizmus chcenia do obehu.

Alebo si predstavíte, že Boh má rád pekné veci a preto stvoril kvety. Váš vlastný okruh "krásy" určuje, čo je "pekné" a čo "nie pekné". Nepoznáte však diagram svojich vlastných synapsií. Nedokážete opísať nemyšlienkový systém, ktorý vypočíta to isté označenie pre niečo, čo je "pekné" alebo "nie pekné" - nedokážete napísať počítačový program, ktorý by predpovedal vaše vlastné označenia. Ale toto je iba nedostatok poznania na vašej strane; neznamená to, že mozog nemá žiadne vysvetlenie.

Do tej miery, do akej veríte, že evolúcia je pravdivá, nemali by ste očakávať, že sa stretnete so silnou indíciou proti evolúcii. Do tej miery, do akej veríte, že redukcionizmus je pravdivý, mali by ste očakávať, že neredukcionistické hypotézy budú nesúvislé a nesprávne. Do tej miery, do akej veríte, že supernaturalizmus je nepravdivý, mali by ste očakávať, že bude aj nepredstaviteľný. Na druhej strane, ak sa nadprirodzená hypotéza ukáže byť pravdivá, potom pravdepodobne zároveň zistíte, že nie je nepredstaviteľná.

Takže sa oblúkom vráťme k otázke Inteligentného Dizajnu:

Mal by byť ID a priori vylúčený z experimentálnej falzifikácie a učební prírodovedy, pretože sa odvolávaním na nadprirodzené sám postavil mimo prírodnej filozofie?

Odpovedám: "Samozrejme, že nie." Neredukovateľnosť inteligentného dizajnéra nie je neodmysliteľná časť hypotézy ID. Pre každého neredukovateľného Boha, ktorého môžu zástancovia ID navrhovať, existuje zodpovedajúci redukovateľný mimozemšťan, ktorý sa správa v súlade s rovnakými predpoveďami - keďže samotní zástancovia ID sú redukovateľní; do tej miery, do akej verím, že redukcionizmus je naozaj správny, čomu verím do dosť veľkej miery, musím očakávať, že objavím redukovateľné formulácie všetkých údajne nadprirodzených modelov predpovedí.

Keby sme skúmali archeologické záznamy, aby sme otestovali tvrdenie, že Jehova rozdelil Červené More kvôli svojej explicitnej túžbe predviesť svoju nadľudskú silu, potom je malý rozdiel v tom, či je Jehova ontologicky základný, alebo je to mimozemšťan s nanotechnológiou, alebo Temný Pán Matrixu. Urobíte nejakú archeológiu, nenájdete naspodku Červeného Mora žiadne zvyšky kostier alebo brnenia, a naopak nájdete záznamy, že v tom čase Egypt ovládal väčšinu Kanaánu. Takže dáte na historický údaj v Biblii pečiatku "vyvrátené" a idete ďalej. Daná hypotéza je súvislá, vyvrátiteľná, a nesprávna.

Skrátka premeňte nadprirodzenú hypotézu na jej zodpovedajúcu prirodzenú hypotézu. Skrátka urobte tie isté predpovede, tým istým spôsobom, bez tvrdenia, že nejaká myšlienková vec musí byť ontologicky základná. V konečnom dôsledku je redukcionizmus skrátka neviera vo fundamentálne zložité veci. Ak vám "fundamentálne zložité" znie ako oxymoron... nuž, práve preto si myslím, že doktrína neredukcionizmu je zmätenie, a nie spôsob, akým veci mohli byť, ale nie sú. Ľubovoľný údajný dizajnér Všeobecnej Umelej Inteligencie, ktorý hovorí o náboženských názoroch úctivým hlasom, očividne nie je odborníkom v redukovaní myšlienkových vecí na nemyšlienkové veci; a vôbec vie tak veľmi málo o úplných základoch, že je sotva uveriteľné, že by mohol byť odborníkom na toto umenie; pokiaľ to nie je dokonalý idiot savant. Alebo, samozrejme, pokiaľ vyslovene neklame. Tu nehovoríme o drobnej chybe.

Ale ešte základnejším pravidlom vedy je pozrieť a vidieť. Keby sa niekedy nejaký Boh objavil na nebesiach, bolo by to niečo, na čo sa ľudia pozreli a videli. Nemôžete to zmietnuť pod koberec slovami, že náboženstvo sa nedá dokázať. Vtedy za starých čias, keby ste povedali, že miestne náboženstvo "sa nedá dokázať", upálili by vás na hranici.

Najstarší mne známy záznam vedeckého experimentu je, ironicky, príbeh o Eliášovi a Baalových kňazoch:

Ľud Izraela kolísal medzi Jehovom a Baalom, preto Eliáš oznámil, že vykoná experiment, ktorý to rozhodne - za oných čias dosť nová myšlienka! Baalovi kňazi položia na oltár svojho býka, Eliáš položí na oltár Jehovovho býka, ale žiaden z nich nesmie zapáliť oheň; ktorý Boh je pravý, ten zošle oheň na svoju obetu. Baalovi kňazi slúžili Eliášovi ako kontrolná skupina - rovnaké drevené palivo, rovnaký býk, rovnakí kňazi, avšak vzývajúci nepravého boha. Potom Eliáš na svoj oltár nalial vodu - čím pokazil symetriu experimentu, ale to bolo ešte za dávnych čias - aby znázornil vedomé prijatie bremena dôkazu, ako keď sa požaduje hladina spoľahlivosti 0,05. Oheň prišiel zhora na Eliášov oltár, čo je experimentálne pozorovanie. Prizerajúci sa izraelský ľud kričal: "Hospodin je Boh!" - peer review.

A potom ľudia odtiahli 450 Baalových kňazov k rieke Kišon a podrezali im hrdlá. Je to tvrdé, ale potrebné. Vyvrátenú hypotézu musíte jasne vyradiť, a to rýchlo, skôr než si začne vytvárať ochranné výhovorky. Keby Baalovým kňazom dovolili prežiť, začali by bľabotať o tom, že náboženstvo je oddelené magistérium, ktoré nemožno ani dokázať ani vyvrátiť.

Vtedy za starých čias ľudia naozaj verili svojim náboženstvám namiesto toho, aby iba verili v ne. Biblickí archeológovia, ktorí hľadali Noemovu archu, si nemysleli, že márnia svoj čas; očakávali, že sa môžu presláviť. Až keď sa im nepodarilo nájsť potvrdzujúce indície - a namiesto nich našli odporujúce indície - urobili religionisti to, čo William Bartley nazval útočiskom v záväzku: "Verím, pretože verím."

Vtedy za starých čias neexistovala predstava, že náboženstvo je oddelené magistérium. Starý Zákon je záznamom kultúrneho prúdu vedomia: história, zákon, mravné prirovnania, a takisto aj modely, ako funguje vesmír. V žiadnej pasáži Starého Zákona nenájdete nikoho hovoriť o nadprirodzenom zázraku zložitosti vesmíru. Ale nájdete kopec vedeckých tvrdení, napríklad že vesmír bol stvorený za šesť dní (čo je metafora pre Big Bang), alebo že zajace prežúvajú svoju potravu. (Čo je metafora pre...) Nezávislosť náboženstva a faktických otázok je nedávny a výlučne západný prístup. Ľudia, ktorí napísali pôvodné sväté písma, tento rozdiel ani nepoznali.

Rímska ríša zdedila filozofiu od starých Grékov; zaviedla vo svojich provinciách zákon a poriadok; udržiavala úradné záznamy; a vynucovala náboženskú toleranciu. Nový Zákon, vytvorený v období Rímskej ríše, nesie v dôsledku toho stopy modernosti. Nemohli by ste si vymyslieť príbeh o tom, ako Boh úplne zničil mesto Rím (na štýl Sodomy a Gomory), pretože rímski historici by vám oponovali, a vy by ste ich nemohli jednoducho ukameňovať.

Naopak, ľudia, ktorí vymysleli príbehy Starého Zákona, si mohli vymyslieť prakticky čokoľvek, čo sa im zapáčilo. Raní egyptológovia boli úprimne šokovaní, keď nenašli absolútne žiadnu stopu po tom, že by hebrejské kmene niekedy boli v Egypte - neočakávali síce záznam o desiatich Božích ranách, ale očakávali, že nájdu aspoň niečo. Ako sa ukázalo, nenašli nič. Zistili, že v údajnej dobe úteku Egypt ovládal väčšinu Kanaánu. To je jedna obrovská historická chyba, ale keď neboli žiadne knižnice, nikto vám nemohol oponovať.

Rímska ríša mala knižnice. Preto Nový Zákon neobsahuje tvrdenia o veľkých, okázalých, rozľahlých geopolitických zázrakoch, ako Starý Zákon robí bežne. Namiesto toho Nový Zákon hovorí o menších zázrakoch, ktoré však stále zapadajú do rovnakej schémy indícií. Chlapec spadne a ide mu pena z úst; príčinou je nečistý duch; od nečistého ducha môžeme logicky očakávať, že ujde pred pravým prorokom, ale neujde pred šarlatánom; Ježiš vyhnal nečistého ducha; preto je Ježiš pravý prorok a nie šarlatán. Toto je úplne normálne bayesovské uvažovanie, ak vyjdeme zo základného predpokladu, že epilepsiu spôsobujú démoni (a že koniec epileptického záchvatu dokazuje, že démon ušiel).

Nielenže si náboženstvo zvyklo robiť nárok na faktické a vedecké záležitosti, náboženstvo si zvyklo robiť nárok na všetko. Náboženstvo predpisovalo kódex zákona - v časoch pred legislatívnymi orgánmi; náboženstvo predpisovalo históriu - v časoch pred historikmi a archeológmi; náboženstvo predpisovalo sexuálnu morálku - v časoch pred ženskou rovnoprávnosťou; náboženstvo opisovalo formy vlády - v časoch pred ústavou; a náboženstvo odpovedalo aj na vedecké otázky ohľadom biologickej taxonómie alebo vzniku hviezd. Starý Zákon nerozprával o pocite zázraku pri pohľade na zložitosť vesmíru - sústredil sa na definovanie trestu smrti pre ženy, ktoré si obliekali mužské šaty, lebo to sa v danej dobe považovalo za solídny a uspokojujúci obsah náboženstva. Moderná predstava náboženstva ako púhej etiky vyplýva z toho, že každú inú oblasť už prebrali vhodnejšie inštitúcie. Etika je to, čo zostalo.

Presnejšie povedané, ľudia si myslia, že etika je to, čo zostalo. Vezmite si kultúrny záznam spred 2 500 rokov. Za ten čas ľudstvo ohromne napreduje a kúsky starovekého kultúrneho záznamu sa stávajú čoraz jasnejšie zastaranými. Etika tiež nie je imúnna voči ľudskému pokroku - napríklad dnes sa pozeráme zhora na Bibliou odporúčané praktiky, ako je vlastnenie otrokov. Prečo si ľudia myslia, že v etike je stále dovolené hocičo?

V podstate to vôbec nie je malý etický problém, keď niekto pozabíja tisíce nevinných prvorodených chlapcov, aby tým presvedčil nevoleného faraóna, aby prepustil otrokov, ktorých sa logicky dalo z krajiny odteleportovať. Malo by to byť jasnejšie, než porovnateľne drobná vedecká chyba tvrdenia, že lúčne koníky majú štyri nohy. Napriek tomu, ak poviete, že Zem je plochá, ľudia na vás budú pozerať ako na blázna. Ale ak poviete, že Biblia je vaším zdrojom morálky, ženy vás nezačnú fackovať.

Pre väčšinu ľudí je predstava rozumnosti daná tým, čo si myslia, že im prejde; myslia si, že im prejde schvaľovanie biblickej morálky; a preto vyžaduje iba zvládnuteľné množstvo sebaklamu, aby prehliadli morálne problémy Biblie. Všetci sa dohodli na tom, že si slona v obývačke nebudú všímať a takýto stav sa dá istý čas udržať.

Možno jedného dňa ľudstvo pokročí ďalej a kto bude odporúčať Bibliu ako zdroj morálky, bude vnímaný tak, ako keď Trent Lott schvaľoval prezidentskú kampaň Stroma Thurmonda. A potom sa povie, že "skutočnou podstatou" náboženstva bola vždy genealógia, alebo niečo.

Predstava, že náboženstvo je oddelené magistérium, ktoré nemožno dokázať ani vyvrátiť, je veľká lož - lož, ktorá sa opakuje znova a znova, aby ju ľudia vyslovovali bez rozmýšľania; ktorá je však, po kritickom preskúmaní, jednoducho nepravdivá. Je to hrubé skreslenie toho, ako náboženstvo historicky vzniklo, ako všetky sväté písma prezentujú svoju vieru, čo sa rozpráva deťom, aby uverili, a v čo väčšina veriacich ľudí na Zemi stále verí. Musíte obdivovať túto číru drzosť, na rovnakej úrovni, ako že Oceánia bola vždy vo vojne s Eastáziou. Žalobca vytasí zakrvavenú sekeru, a obžalovaný, na chvíľku zaskočený, sa rýchlo zamyslí a povie: "Ale moju nevinu nemôžete vyvrátiť púhym dôkazom - to je oddelené magistérium!"

A keď nevyjde toto, schmatnite kúsok papiera a načmárajte si vlastnú priepustku z väzenia.

Doplnok (Matej Athos):

Redaktor: Len prednedávnom vyšla kniha J. Krempaského Veda verzus viera. Jej deklarovaným cieľom je presvedčiť čitateľa, že medzi vedou a vierou niet rozporu, ba dokonca by ich vzťah bolo rozumné označiť za kooperáciu. Čo vy na to? Neplatí vo vede, že všetky javy treba seriózne vedecky vysvetliť a zdôvodniť?

Autor chce povedať, že moderná veda svojím vývojom a poznaním ukazuje, že neprotirečí náboženstvu. Ale takáto snaha tu bola vždy, to bola napríklad otázka šiestich dní stvorenia, ktorá sa musela interpretovať ináč, ako sa vníma v biblickom podobenstve, teda vždy sa našiel a nachádza nejaký spôsob, ako vieru "uchrániť" od nových poznatkov. Nájsť opačný smer "kooperácie" je dozaista ťažšie. Ale opäť - principiálne, viera nedovoľuje pochybovať. Kto pochybuje o viere, je odpadlík. A ja by som povedal - kto nepochybuje vo vede, nie je vedec. To je celý rozdiel. Veda je nepretržitým sledom zbierania dôkazov, potvrdení a tak ďalej. Veda v tom nemá horizonty. Žiaden teológ by nepovedal to, čo svojho času atómový fyzik N. Bohr:

Veda stagnuje, ak nemá dosť poznatkov, ktoré protirečia súčasnému poznaniu.

- Prof. Fedor Macášek - z časopisu Prometheus