1.1. Prístup k Bohu ako hypotéze
"Kresťanská viera nie je iba veriť, že je Boh. Verí, že existuje Boh, bez ohľadu na to, čo môže byť dôkazom tejto otázky." - Richard Robinson
Ešte pred tým, ako sa vôbec pustím do konkrétnych racionálnych úvah o Bohu, treba si vyjasniť aspoň v skratke, čo "baviť sa o Bohu seriózne ako vedci o hypotéze" znamená, pretože nie je samozrejmé, aký prístup tomu zodpovedá. Bolo by fajn prečítať si 12 cností rozumnosti a nasať ich ako ruský doomer vodku v piatok po šichte, ale to dôležité je týmto článkom zhrnuté.
Richard Robinson si všimol veľmi zásadnú vec. Neexistuje názor v ideálnej racionálnej mysli, o ktorom by nevedela, čo konkrétne má byť jeho dôkazom - bez dôkazu nieto pravdivého presvedčenia. Vedecké hypotézy sú vždy predbežné; sú navrhnuté tak, aby sa držali iba dovtedy, kým sú v súlade s dôkazmi. Zástancovia teistickej hypotézy sú naopak presvedčení, že ich hypotéza je správna; hľadajú len dôkazy, ktoré podporia predčasný záver.
A tento dogmatický prístup zďaleka nie je jedinečný pre teizmus. Je nutné sa toho pred každou úvahou vzdať. Nechceme skončiť s neodôvodneným názorom postavenom na vzduchu, pre ktorý hľadáme korene, ale s odôvodňovacím stromom, ktorý je vyživovaný od koreňov ku korune. (Či sa ti to páči, má to postupnosť jak Fibonacci, Primetime!)
Našim cieľom nie je nájsť Boha ako v citáte "Budete ma hľadať a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým svojím srdcom, dám sa vám nájsť."
Takýto prístup totiž znamená ignorovať negatívne indície a zameriavať sa len na pozitívne. Takto aj malá hromada piesku v prospech v kontraste voči hore dôkazov proti hypotéze bude stačiť, aby sme v nej pochovali hlavu. Na rovnakej úrovni nesprávnou ateistickou verziou tohto infantilného prístupu je: "Budete sa Bohu skrývať a nenájde vás; keď sa mu budete vyhýbať celým svojím srdcom, úspešne sa mu schováte."
V momente, kedy si určíte svoj cieľ, prehodnocovanie už skončilo.
Miesto tohto samoľúbeho prístupu treba chápať Boha ako hypotézu, ktorá má byť vysvetlením pozorovaného, čo môže byť. Pod "pozorovaním" sa chápe nielen čo vidíme - ako to môže niekto nepochopiť či zámerne dezinterpretovať - ale čo akokoľvek detekujeme, čiže každú informáciu, vrátane vlastných pocitov. Preto je výrok matematika 17. storočia Blaisa Pascala "Boha nemožno dokazovať, Boha možno jedine cítiť v srdci." taký podozrivo vyhýbavý.
"Dobrý učiteľ chráni žiakov aj pred svojím vlastným vplyvom." - Bruce Lee
Odporúčam porovnať argumenty z teistických zdrojov s argumentmi z ateistických zdrojov. Niet postoja, ktorý viac ubližuje objektivite úsudku, než vystavovanie sa vyjadreniam len jednej strany (ako v kostole / mešite /...). Neutešeným zvykom je, že sa konfrontačné názory odseparujú do oddelených skupín, kde sa medzi sebou utvrdzujú a tľapkajú po pleci, čomu internetové možnosti dopomáhajú. Nejde o to aby ste strácali čas s ľuďmi, s ktorými si nerozumiete, ale aby ste priamo vyhľadali ich najlepšie argumenty. Musíte vziať svoju terajšiu mienku a smelo ju poslať do konfrontácie s najsilnejšími argumentami protistrany. Túto radu nechápte len ako môj vlastný cieľ pôsobiť objektívne - naozaj dáva zmysel aby sme to robili, pretože ako píše Eliezer Yudkowsky:
"Ak chcete poctivo argumentovať proti nejakej myšlienke, mali by ste argumentovať proti najlepším argumentom jej najsilnejších zástancov. Argumentovanie proti slabším zástancom nedokazuje nič, pretože stále tá najsilnejšia myšlienka bude priťahovať slabých zástancov. Ak chcete argumentovať proti transhumanizmu alebo explózii inteligencie, musíte priamo čeliť argumentom Nicka Bostroma alebo Eliezera Yudkowskeho. Najmenej pohodlná cesta je tá jediná správna."
Ďalšou výhodou tohto prístupu - vystavovať sa v zvýšenej miere názorom oponenta - je, že má tendenciu vás robiť neistými so svojim záverom v jeho slabších miestach a v pozícií neistých budete viac náchylní skúmať "tak ako to teda je?" radšej než sa presviedčať o už uzavretom názore - o čo práve ide.
Pre mňa obzvlášť zaujímavým uvedomením, ktoré je hlboko kontraintuitívne, je, že nemôžete legitímne očakávať, že prehodnotenie vášho súčasného názoru posunie vašu mienku konkrétnym smerom. Yudkowsky v článku zákon zachovania očakávanej indície uvádza veci na pravú mieru - ak očakávate, že nové vedomosti posunú vašu mienku konkrétnym smerom, tak AJ TOTO je súčasťou vašej SÚČASNEJ mienky, ktorá vychádza z toho, čo viete DOTERAZ, a nie z toho, čo vám prinesú nové vedomosti.
Preto si práve teraz určite, akú pravdepodobnosť existencii Boha prisudzujete, a smer, ktorým budete svoju mienku posúvať, celkom predajte novým informáciám. Ľahšie sa to povie než urobí, ľudské ego si nechce priznať chybu, pretože by to znamenalo znížiť svoje postavenie v tlupe.
Avšak čo je chybou pre ľudské ego je úspechom racionalizmu a čo je racionalistickou chybou je víťazstvom ega. Zmena názoru neznamená "priznať si zahanbene chybu, že ste mali nesprávny názor". Nie je možné mať okamžite presné názory. Nie je racionalistickou chybou vzhľadom na iné informácie mať iný názor! Chybou je naopak neupravovať názor podľa ďalších dostupných informácií, TO je pre racionalistov na smiech. Veľmi ma poteší, ak ohnem k sebe niekoho názor, ale "haha, vidíš, mal som pravdu a ty nie" je reakcia kreténov, ktorí to práve robia ťažším.
Ďalšie pravidlo, voči ktorému nepoctivci odmietajú byť otvorenými, je pravidlo, že ak nejaká informácia podporuje tvrdenie X (existuje Boh), opak tejto informácie musí v rovnakej miere podporovať opak tvrdenia X (neexistuje Boh).
Ak napríklad tvrdíte, že prekvapivé uzdravenie podporuje existenciu Boha, musíte zodpovedajúco tvrdiť niečo o tom, že náhle úmrtie podporuje Jeho neexistenciu. Ak napríklad tvrdíte, že zázraky podporujú existenciu Boha, musíte zodpovedajúco k tomu tvrdiť, že stabilné zákony podporujú neexistenciu.
Ak napríklad tvrdíte, že Boh je za "existenciu niečoho radšej než ničoho", čím naznačujete, že existencia sveta ako taká je už indíciou v prospech existencie Boha Stvoriteľa, ale priznávate, že slovné spojenie "existencia ničoho" neodkazuje na žiadny stav reality, čiže neobsahuje indície ani v prospech akéhokoľvek svetonázoru, ktorého vnútorná logika vypľula odmietnutie teizmu, potom musíte zodpovedajúco k tomu tvrdiť, že existencia sveta tiež neodkazuje na žiadny špecifický stav reality, takže neuprednostňuje Boha.
Ak napríklad tvrdíte, že Boh je za dobro, ale že prítomnosť zla nepodporuje neexistenciu Boha, ale skôr značí prítomnosť Satana - musíte zodpovedajúco k tomu tvrdiť, že prítomnosť dobra nepodporuje Božiu existenciu a skôr značí neprítomnosť Satana. Ak napríklad tvrdíte, že Boh je za život, ale že mŕtve planéty nepodporujú neexistenciu Boha, musíte zodpovedajúco k tomu tvrdiť, že živá planéta nepodporuje Božiu existenciu...
Tieto konštatovania vychádzajú z logiky, že rovnako ako dôkazy môžu ukázať, že tvrdenie je pravdivé, rovnako môžu ukazovať, že je nesprávne. S týmto proti ateistom nesúhlasia mnohí agnostici tvrdiac, že tvrdenia možno dokázať, ale nemožno ich vyvrátiť, iba čakať na ich dokázanie ako vyschlá tráva na dážď. Vraj neveriaci z princípu nemôže tvrdiť, že Boh neexistuje, ale iba netvrdí, že existuje.
Jedná sa však o pokus mať svoju možnoexistenčnú hudbu zdarma, rovnako ako to robia mnohí teisti toho odtieňa, ktorý vzdal boj proti evolucionizmu a odrazu argumentuje vtákopyskom:
"Kedysi biológovia neverili, že by opis zvieraťa, ktoré dnes voláme vtákopysk, cicavec rodiaci sa z vajec, mohol byť správnym opisom skutočného zvieraťa, no ukázalo sa, že bol. Biológovia mohli vedieť len aké zvieratá existujú, ale nie dokázať, aké neexistujú. Rovnako tak vy nemôžete dokázať neexistenciu Boha."
Mnohí agnostici by s týmto teistom súhlasili. Ale čo je výsledkom takéhoto uvažovania? Koniec diskusie. "Nemôžeš dokázať (ne)existenciu Boha, takže môžem (ne)veriť tak ako doteraz. Dajte mi pokoj!" Takto ľudia skončia s odlišnými názormi. Sloboda názoru je žiadúca ako spoločenské právo, nie však ako disciplína jednotlivca. "Nemusím mať dôvody pre (ne)vieru v to, že koronavírus bol vypustený úmyselne, kým nie je úplne jednoznačne dokázaný opak." - Toto je rovnako povýšenecké tvrdenie. Jasnejšie dokázané to môže by len vďaka tomu, že sa o to budeme zaujímať, kým toto je najlepšia cesta ako zostať neinformovaní, s názormi podľa toho, čo sa nám páči.
Ale argument morálnym rozhorčením je tupý. Nepresvedčí tých, pre ktorých je právo na vlastný názor posvätné. Logika za tým, prečo sú vedeckým prístupom tvrdenia dokazované, ale aj vyvracané, je takáto...
Tvrdenie: Neexistenciu nemožno dokázať.
Analýza: Ak poviete, že "plameniaky priletia k jazeru dnes ráno" a my budeme celé ráno sledovať jazero, potom naše pozorovania dokážu alebo vyvrátia vaše tvrdenie ako celok. Ak plameniaky priletia, potom vieme mnoho vecí: existujú, lietajú, sú pri jazere, je to dnes ráno. Ak nepriletia, potom nevieme, čo zlyhalo: Neexistujú? Nelietajú? Nie k tomuto jazeru? Alebo len nie dnes? Alebo len nie ráno? Z toho vyplýva: absencia dôkazu je len natoľko silným dôkazom o neexistencii ako dokázanie o existencii, nakoľko testovaná hypotéza zodpovedá za pozorované - tvrdenie o plameniakoch ako celok zodpovedá a bolo by dokázané či vyvrátené úplne, jeho časti len čiastočne. A keďže sa zaujímame o to, aby vedecká hypotéza zodpovedala za pozorované a dávala predpovede - to je jej jediný zmysel - definujeme hypotézu tak, aby ju bolo rovnako možné dokazovať aj vyvracať.
Obhajoba "existencie" javu môže nepodporu pozorovaní prisúdiť iným faktorom, zatiaľ čo neexistencia nie - to je celý rozdiel. Obhajcovia existencie Boha sa môžu donekonečna odvolávať, že Boh NEJAKO a NIEKDE existuje. Avšak aký má také tvrdenie význam vo vzťahu k nám, keď nie je v kontakte s našimi životmi, našimi pozorovaniami? Keby sa obhajcovia existencie zhodli na existencii javu TU a TAKTO, ich tvrdenie by sa stalo overiteľné tak ako to o plameniakoch, a potom by čelilo rovnakému vyvráteniu ako potvrdeniu. A tvrdenia majú práve takú váhu, nakoľko prísne sa vystavujú overeniu. Ak sa overeniu nevystavujú, ich váha je rovná nule. Môžeme aj do detailu vykresliť aký jav má existovať, ale ak vôbec neurčíme miesto, potom sa týmto členom všetky tieto tvrdenia násobia nulou a dokopy netvrdíme doslova nič. Že náš slovník a chabá logika umožňujú neoveriteľnému tvrdeniu pôsobiť významne, je ich vadou, v rámci matematických tzv. bayesovských zákonov má negácia či potvrdenie plne overiteľného tvrdenia presne rovnaké pravidlá: Neprítomnosť indície je indíciou neprítomnosti.
O existencii Boha sa rozprávame napriek tomu, že keby sa stala súčasťou nejakého overiteľného tvrdenia ako je to s plameniakmi, neočakával by veriaci, že dôvodom nášho neúspechu by bolo, že sme ho hľadali na nesprávnom mieste v nesprávnom čase, pomocou nesprávnych alebo nekvalitných nástrojov, ale práve to, že sme ho hľadali fyzicky.
"Lenže aký je rozdiel medzi neviditeľným nehmotným lietajúcim drakom, ktorý chŕli oheň bez tepla, a vôbec žiadnym drakom?" - Carl Sagan, Svet zmietaný démonmi
Tvrdenie možno považovať len natoľko za vedecké tvrdenie, nakoľko zodpovedá za pozorované. Hypotéze umožňujete byť len natoľko faktami potvrdenou, nakoľko jej umožňujete byť faktami vyvrátenou. Ak ju odmietate definovať tak, aby priamo zodpovedala za pozorované, odmietate ju vyvrátiť, ale aj potvrdiť - odmietate hypotéze Boha dať zmysel, robíte z Boha bezvýznamný prízrak, ak trváte iba na liberálnom poňatí toho, že nejako "existuje", kým z jeho samotnej charakteristiky vyplýva, že by mal byť tak významný ako sa len dá. Nemá ani zmysel byť neveriacim voči takémuto prázdnemu chápaniu Boha, o ktoré by ani roztoč z krajiny Liliputánov nezakopol. Inými slovami, nejedná sa o fakticky aktívne tvrdenie, len prázdne slová. A keďže nejde o tvrdenie, nemožno ani tvrdiť, že nie je vyvrátené: nie je čo vyvracať.
To je moja odpoveď na horeuvedené tvrdenie, že "neexistenciu" nemožno dokázať. Akoby toto bola pointa, o ktorú ateistom či serióznym veriacim ide - riešiť s nami kauzálne nepreviazaného Boha - a že keď toho nevyvrátime či nepotvrdíme, tak by sme "mali byť agnostici". Byť teista znamená tvrdiť, že existuje určité kauzálne previazanie s aktívnym Bohom, ktoré podlieha dokázaniu ako aj vyvráteniu, nie že ExIsTuJe "Boh", ktorý nerobí nič. Aj atóm vo vzdialených končinách vesmíru niečo robí - vyplýva z fyzikálnych zákonov, ktoré platia aj tu. Ak Boh existuje, nemôžete sa odvolať na jeho kauzálnu pasivitu úplne - musíte tvrdiť aspoň niečo, čo sa vystavuje vyvráteniu. Neexistuje niečo také ako "platné tvrdenie, ktoré sa nedá overiť". Buď sa riadite zákonmi pravdepodobnosti a snažíte sa o čo najpresnejší odhad, alebo sa sami diskvalifikujete.
Navyše v prípade biológov a vtákopyska - ktorými argumentoval náš pomyselný obhajca prístupu "môžem veriť lebo nemôžeš dokázať" - ide o to, že vtákopysk zodpovedá len za šuchoty v kroví, čľupoty v potoku, malé nory pod zemou a relatívne malú početnosť. Ale aj tak ho objavili! Vedci objavili mnoho nepatrných javov aj pod úrovňou ľudských zmyslov, ktoré zodpovedajú za veľmi malé účinky, o ktorých sa ľuďom donedávna ani nesnívalo. Nie je to tak, že by objav vtákopyska zvyšoval šance objavenia Boha, pretože objavenie nejakej neočakávanej existencie automaticky nie je indíciou v prospech dlho očakávanej, charakterom úplne odlišnej.
"Človek by mal hľadať to, čo je, a nie to, čo si myslí, že by malo byť." - Albert Einstein
Ďalšia vec o vedeckom prístupe je, že samotné považovanie "dokazovania" ako niečoho, na čom záleží, je mylné. Keď ideme hypotézu dokazovať alebo vyvracať, hovoriť áno alebo hovoriť nie, môžeme zablúdiť k mysleniu o hypotéze, ktorá je mimo kontakt s realitou, ktorá je celkom od veci. Veda nie je klaun, ktorý ignoruje svoje vedomosti a udiera si hlavu o zárubňu v snahe ju preraziť a dokázať svoje. Veda nie je o tom dokazovať či vyvracať staticky dané hypotézy, ale upravovať ich hneď ako je s nimi nejaký problém. Teda, lepšie povedané, mala by.
Preto nerobme poslušných idiotov prístupom "Boh - existuje alebo nie?", ale poďme na to prístupom "vysvetlenie pozorovaného - zahŕňa to takéhoto Boha?" a na záver tiež "aký Boh je v najlepšom súlade s pozorovaním?"
A znovu pripomínam, že súlad s pozorovaním neznamená "neuverím, kým neuvidím". Vezmime si napríklad teóriu mnohých svetov. Nemôžeme ich vidieť, ale sú fyzikálne dôvody, prečo je ich neexistencia nepravdepodobná - ich existencia je teda súčasťou vysvetlenia pozorovaného. Rovnako tak tomu bolo, keď Einsteinova teória relativity predpovedala existenciu čiernych dier - boli súčasťou vysvetlenia ešte predtým, než boli vizuálne pozorované.
Na druhú stranu poverčivé tvrdenia nepomáhajú pozorovania vysvetliť. Môžeme prijať, že záhradné víly spôsobujú, že rastlina rastie, ale bude to len odstrčenie vysvetlenia do neskúmateľného druhu fantázie - budeme javom ešte menej presne rozumieť. Je to ako strčenie dieliku puzzle tam, kde s ňou ostatné dieliky naokolo nesedia a je pravdepodobnejšie, že ten jeden je na zlom mieste, nie všetky ostatné. Ale ak ste dieťa, ktoré tie ostatné dieliky ešte neobjavilo, potom by dielik víly na tom mieste predbežne byť mohol.
Až keď sa vyznáte vo fungovaní prírody, viete, že určité predstaviteľné veci sa nemôžu stať. Sila hypotézy nie je v tom, čo všetko dokáže vysvetliť, ale v tom, čo všetko nedokáže - hypoteticky, ak by ste mali všetky vedomosti, nevedeli by ste vysvetliť žiaden výsledok okrem jedného - toho, ktorý sa naozaj stane. Ak si teda dokážete vysvetliť akýkoľvek výsledok, máte nulové vedomosti.
Čo všetko by hypotéza Boha NEMOHLA vysvetliť?
No zamyslite sa, hovorte! Natoľko je váš Boh hypotézou.
Čím viac možných udalostí hypotéza zakazuje, čím viac možných udalostí hypotézu vyvracia, TÝM je vedecky cennejšia. Boh v skutočnosti nie je slabá hypotéza - slabé je veriacich priznávanie si, že náš svet v moci potomkov opíc jazdiacich v kovových krabiciach vďaka spaľovaniu zvyškov prehistorického života na kuse kameňa v pomedzí hviezdnych a atómových sústav rotujúcich dookola... sa s ňou v kontraste s predstavami pred 2000 rokmi akosi úplne nestotožňuje a tieto nezhody budem rozoberať aby boli nahradené hypotézou, ktorá je v zhode - z ktorej by bolo možné čo najjasnejšie túto povahu sveta predpokladať :)
"Vesmír s kreatívnym dozorcom by bol veľmi odlišný od vesmíru bez neho." - Richard Dawkins
Predstavte si vesmír, ktorý vyzerá čo najmenej ako výsledok schopného Stvoriteľa. A predstavte si vesmír, ktorý vyzerá čo najbožskejšie. A potom sa vráťte späť do tejto reality. Čo je Bohom v našom vesmíre?
