221. Filozofické zombie

Vaša "zombia" vo filozofickom použití tohto pojmu, je údajná bytosť, ktorá sa správa v každom ohľade rovnako ako vy - rovnaké správanie, rovnaká reč, rovnaký mozog; každý atóm a kvark v presne rovnakej polohe, pohybujúca sa podľa rovnakých kauzálnych zákonov pohybu - akurát, že vaša zombia nemá vedomie.

Ďalej sa tvrdí, že ak sú zombie "možné" (čo je pojem, o ktorý sa stále bojuje), potom zo samotného nášho poznania tejto "možnosti" môžeme a priori odvodiť, že vedomie je mimo fyziky. "Možnosť" zombií prijíma podstatná časť akademických filozofov vedomia. Technický pojem pre vieru, že vedomie existuje, ale nemá žiaden účinok na fyzikálny svet, je epifenomenalizmus. Jednotlivé epifenomentálne vedomé skúsenosti sa nazývajú kváliá.

Kdesi som čítal: "Nie si ten, kto hovorí tvoje myšlienky - si ten, kto tvoje myšlienky počuje." Ak si predstavíte "vedomie" ako čisto pasívne počúvanie, potom je predstava zombií na začiatku veľmi ľahká. Je to niekto, kto nemá počúvajúceho.

Keď otvoríte chladničku a zistíte, že sa minul pomarančový džús, pomyslíte si: "Sakra, minul sa pomarančový džús." Zvuk týchto slov sa pravdepodobne reprezentuje niekde vo vašej zvukovej kôre, akoby ste to počuli povedať niekoho iného. (Prečo si to myslím? Pretože rodení čínsky hovoriaci si dokážu zapamätať dlhšie postupnosti číslic ako anglicky hovoriaci. Čínske číslice sú všetky jednoslabičné, a tak si čínsky hovoriaci dokážu zapamätať okolo desať číslic, v porovnaní so známym "sedem plusmínus dva" pre anglicky hovoriacich. Zdá sa, že existuje slučka opakovania zvukov pre seba, hranica veľkosti v pracovnej pamäti sluchovej kôry, ktorá sa naozaj zakladá na hláskach.)

Predpokladajme, že horeuvedené je pravda; ako tvrdenie by to iste pre zástancu zombií nepredstavovalo problém. Aj keby ľudia takíto neboli, zdá sa dosť ľahké predstaviť si takto zostavenú umelú inteligenciu (a predstaviteľnosť je podstatou celej debaty o zombiách). Nie je iba principiálne predstaviteľné, ale pomerne možné, že v najbližších desaťročiach chirurgovia niekomu rozložia sieť neurónových senzorov po sluchovej kôre a prečítajú si jeho vnútorný príbeh. (Výskumníci už zaznamenávali bočné genikulátne teleso mačky a rekonštruovali rozoznateľné zrakové vstupy.)

Takže vaša zombia, keďže je s vami fyzikálne totožná do posledného atómu, otvorí chladničku a vytvorí sluchové kôrové vzory pre hlásky: "Sakra, minul sa pomarančový džús." V tomto bode by epifenomenalisti ochotne súhlasili. Lenže, povie epifenomenalista, u zombie nie je nikto vnútri, kto by to počul; chýba vnútorný poslucháč. Vnútorný príbeh sa rozpráva, ale nepočúva. Vy nie ste ten, kto hovorí vaše myšlienky, ale ten, kto ich počuje. Takže hoci to vnútorné mozgové procesy počuli, "počúvajúci" to nepočul.

Povedali by, že podobne možno vytvoriť umelú inteligenciu bez vnútorného poslucháča, ktorá by vypisovala nejaký druh vnútorného príbehu.

Argument zombií je, že ak je svet zombií možný - nie nevyhnutne fyzikálne možný v našom vesmíre, iba "teoreticky možný" alebo "predstaviteľný", alebo niečo v tom duchu - potom vedomie musí byť mimofyzikálne, niečo viac a iné než púhe atómy. Prečo? Pretože aj keby ste akosi poznali polohy všetkých atómov vo vesmíre, stále by vám bolo treba povedať, ako samostatný a oddelený fakt, že ľudia majú vedomie - že majú vnútorných poslucháčov - že nie sme vo svete zombií.

Zombi-izmus nie je to isté ako dualizmus. Descartes si myslel, že existuje telesná hmota a celkom iný druh myšlienkovej hmoty, ale Descartes si myslel aj, že myšlienková hmota je kauzálne aktívny princíp, interagujúci s telesnou hmotou, ovládajúci našu reč a správanie. Odobranie myšlienkovej hmoty z človeka by ponechalo tradičnú zombiu, potácajúcu sa a vzdychajúcu.

Hoci je počúvajúci odkazom pre dušu, nespomínam si, že by som počul nejakého kňaza argumentovať za možnosť zombií. Väčšina by pravdepodobne bola zhrozená z predstavy, že božská časť, ktorú Boh vdýchol do Adama, v skutočnosti nič nerobí.

Argument zombiami má aj ďalšie prvky (ktorým sa budem venovať nižšie), ale myslím si, že je to intuícia pasívneho poslucháča, ktorá ako prvá zvádza ľudí na zombi-izmus. Konkrétne je to to, čo zvádza na zombi-izmus laické obecenstvo. Ústredný pojem je ľahký a dostupný: Svetlá sú zapnuté, ale nikto nie je doma. Filozofi sa odvolávajú na intuíciu pasívneho poslucháča, keď hovoria: "Samozrejme, že si svet zombií možno predstaviť; presne viete, ako by to vyzeralo."

Lenže to, že vy na prvý pohľad nevidíte rozpor vo Svete Zombií, neznamená, že tam rozpor nie je. Je to ako nevidieť na prvý pohľad rozpor v Riemannovej Hypotéze. Od pojmovej možnosti ("nevidím tam problém") po logickú možnosť v plnom technickom zmysle slova je veľmi veľký skok. A potrebujeme logickú možnosť Sveta Zombií, nie pojmovú možnosť, na predpoklad, že by logicky vševedúca myseľ mohla poznať polohy všetkých atómov vo vesmíre a predsa by jej bolo treba povedať dodatočný ešte nezahrnutý fakt, že máme vnútorných poslucháčov. Iba to, že zatiaľ nevidíte rozpor, nie je zárukou, že neuvidíte rozpor o ďalších 30 sekúnd. "Všetky nepárne čísla sú prvočísla. Dôkaz: 3 je prvočíslo, 5 je prvočíslo, 7 je prvočíslo..."

Zamyslime sa teda nad argumentom zombií o trochu dlhšie: Vieme si predstaviť protipríklad k tvrdeniu: "Vedomie nemá žiaden kauzálny dopad na svet zistiteľný treťou stranou?"

Ak zavriete oči a sústredíte sa na svoje vnútorné vedomie, začnú sa vo vašom vnútornom príbehu tvoriť myšlienky ako "Uvedomujem si" a "Moje vedomie je oddelené od mojich myšlienok" a "Ja nie som ten, kto hovorí moje myšlienky, ale ten, kto ich počuje" a "Môj prúd vedomia nie je moje vedomie" a "Vyzerá to, že existuje časť mňa, ktorej odstránenie si viem predstaviť bezo zmeny môjho vonkajšieho správania". Môžete tieto vety dokonca povedať nahlas, ako rozjímate. V princípe by niekto so super-fMRI asi mohol prečítať tieto hlásky priamo z vašej sluchovej kôry; ale povedať ich nahlas odstraňuje všetky pochybnosti o tom, či ste stúpili do sveta testovateľnosti a fyzikálnych dôsledkov.

Toto iste vyzerá akoby vášho vnútorného poslucháča pristihla pri akte počúvania tá časť vás, ktorá zapisuje vnútorný príbeh a trepoce vaším jazykom.

Predstavte si, že vás navštívi tajomná mimozemská rasa a nechá vám ako dar tajomnú čiernu krabicu. Pokúšate sa do krabice pichať a štuchať, ale (pokiaľ viete) nikdy sa vám nepodarilo vyvolať reakciu. Nedokážete dosiahnuť, aby čierna krabica produkovala zlaté mince alebo odpovedala na otázky. Preto usúdite, že táto čierna krabica je kauzálne neaktívna: "Pre každé X platí, že čierna krabica nerobí X." Čierna krabica je účinok, ale nie príčina; epifenomenálna; nemá kauzálnu potenciu. Vo svojej mysli otestujete túto všeobecnú hypotézu, aby ste videli, či je pravdivá v niekoľkých pokusných prípadoch, a zdá sa pravdivá. - "Premieňa čierna krabica olovo na zlato? Nie. Zohrieva čierna krabica vodu? Nie."

Lenže vy túto čiernu krabicu vidíte; pohlcuje svetlo, a zaťažuje vašu ruku. Aj toto je súčasťou tanca kauzality. Keby bola čierna krabica celkom mimo kauzálneho vesmíru, nevideli by ste ju; nemali by ste ako vedieť, že existuje; nemohli by ste povedať: "Ďakujem za čiernu krabicu." Na tento protipríklad ste nepomysleli, keď ste formulovali všeobecné pravidlo: "Pre každé X: Čierna krabica nerobí X." Ale bolo to stále tam.

(V skutočnosti vám mimozemšťania nechali inú čiernu krabicu, tentokrát celkom epifenomenálnu, a nemali ste najmenšie tušenie o tom, že je vo vašej obývačke. Toto bol ich vtip.)

Ak môžete zavrieť oči a cítiť, že vnímate - ak si dokážete uvedomovať, že si uvedomujete, a pomyslieť si: "Uvedomujem si, že si uvedomujem" - a povedať nahlas: "Uvedomujem si, že si uvedomujem" - potom vaše vedomie nie je bez účinku na váš vnútorný príbeh, alebo na pohyb vašich pier. Môžete vidieť ako vidíte, a vaše vnútorné rozprávanie toto odráža, a aj vaše pery, ak sa to rozhodnete povedať nahlas.

Je však štandardným bodom - ktorý zombi-istickí filozofi akceptujú! - že filozofi vo Svete Zombií, kde sú atóm za atómom zhodní s našimi vlastnými filozofmi, píšu totožné články o filozofii vedomia.

V tomto bode svet zombií prestáva byť intuitívnym dôsledkom predstavy pasívneho poslucháča. Filozofi píšuci články o vedomí, to vyzerá ako prinajmenšom jeden účinok vedomia na svet.

Mohli by ste intuitívne predpokladať, že keby vaše vnútorné vedomie zmizlo, svet by sa zmenil v tom, že by vaše vnútorné rozprávanie už nehovorilo veci ako: "Je vo mne tajomný poslucháč", pretože ten tajomný poslucháč by bol preč. Keď už vidíte spojenie medzi všeobecným pravidlom, že vedomie nemá žiaden účinok, a konkrétnym dôsledkom, že vedomie nemá žiaden účinok na to, ako filozofi píšu články o vedomí, zombi-izmus prestane byť intuitívny a začne si vyžadovať tvrdenie zvláštnych vecí.

Podľa predpokladu je svet zombií atóm za atómom totožný s naším svetom, akurát že jeho obyvatelia nemajú vedomie. Navyše, atómy vo svete zombií sa pohybujú podľa rovnakých fyzikálnych zákonov ako v našom svete. Ak existujú "premosťovacie zákony", ktoré riadia, ktoré zostavy atómov vyvolávajú vedomie, tieto premosťovacie zákony tam nie sú. Vo svete zombií nie je miesto pre príčinu, ktorá spôsobuje, že filozofi píšu články o vedomí bez vedomia, pretože táto príčina musí ovládať pery zombií, a takáto kontrola je v princípe experimentálne zistiteľná.

Keď filozof v našom svete napíše: "Myslím si, že svet zombií je možný," jeho prsty postupne stláčajú klávesy Z-O-M-B-I-Í. Existuje reťaz kazuality, ktorú možno vystopovať späť z týchto stlačení kláves: stiahnutia svalov, signály nervov, príkazy poslané dole miechou, z pohybovej kôry - a potom do menej známych oblastí mozgu, kde filozofove vnútorné rozprávanie prvýkrát začalo hovoriť o "vedomí".

A filozofove zombícke dvojča stláča rovnaké klávesy, z rovnakého dôvodu, kauzálne povedané. V tejto reťazi vysvetlení neexistuje žiadna príčina, prečo filozof píše tak, ako píše, ktorá by nebola prítomná aj u jeho zombíckeho dvojčaťa.

Nemôžete teda povedať, že filozof píše o vedomí pretože má vedomie, zatiaľ čo jeho zombícke dvojča píše o vedomí kvôli inej príčine, napríklad kvôli Vládcovi Zombií, ktorí ich ovláda, aby písali články o vedomí. Keď vystopujete späť reťaz kauzality za klávesnicou, k vnútornému rozprávaniu opakovanom v sluchovej kôre, k príčine tohto rozprávania, musíte nájsť rovnaké fyzikálne vysvetlenie v našom svete ako aj vo svete zombií. Epifenomentálna vlastnosť tu údajne je, ale je dokonale vnútorná.

Ako píše najobávanejší zástanca zombi-izmu, David Chalmers:

Pomyslime na moje zombícke dvojča vo vedľajšom vesmíre. Stále hovorí o vedomej skúsenosti - v skutočnosti tým vyzerá byť posadnutý. Trávi absurdné množstvá času zhrbený nad počítačom, píše kapitolu za kapitolou o tajomstvách vedomia. Často komentuje o pôžitku, ktorý má z istých zmyslových kválií, vyjadruje osobitnú náklonnosť k výraznej zelenej a fialovej. Často sa dostane do sporu so zombiami materialistami, argumentujúc, že ich postoje nezodpovedajú skutočnosti vedomej skúsenosti.

A predsa nemá vôbec žiadnu vedomú skúsenosť! V jeho vesmíre majú materialisti pravdu a on sa mýli. Väčšina jeho tvrdení o vedomej skúsenosti je celkom nesprávna. Ale iste existuje fyzikálne alebo funkcionálne vysvetlenie, prečo robí tieto závery. Napokon, jeho svet je plne riadený zákonmi, a nie sú tam žiadne zázračné udalosti, takže musí existovať nejaké vysvetlenie jeho záverov.

...Ľubovoľné vysvetlenie správania môjho dvojčaťa sa bude rovnako počítať ako vysvetlenie môjho správania, pretože procesy v jeho tele presne zodpovedajú tým v mojom tele. Vysvetlenie jeho záverov očividne nezávisí na existencii vedomia, lebo v jeho svete neexistuje žiadne vedomie. Z toho vyplýva, že vysvetlenie mojich záverov tiež nezávisí na existencii vedomia.

Chalmers tu neargumentuje proti zombiám; toto sú naozaj jeho názory!

Táto paradoxná situácia je zároveň pôvabná i znepokojujúca. Nie je očividne osudná pre nereduktívny postoj, ale je tu aspoň niečo, s čím sa musíme popasovať...

Pri všetkej vážnosti by som toto nominoval za najväčšie postavenie sa guľke do cesty v dejinách času. A to je dvojsečný kompliment pre Davida Chalmersa: Menší smrteľník by si jednoducho nevšimol dôsledky, alebo by im odmietol čeliť, alebo by si racionalizoval dôvod, prečo to tak nie je.

Prečo by sa niekto postavil do cesty takejto veľkej guľke? Prečo by niekto predpokladal nevedomé zombie, ktoré píšu články o vedomí z celkom rovnakého dôvodu ako náš vlastný skutočne vedomý filozof?

Nie kvôli tej prvej intuícii, o ktorej som písal, intuícii pasívneho poslucháča. Táto intuícia môže povedať, že zombie môžu šoférovať autá alebo počítať matematiku alebo sa dokonca zamilovať, ale nehovorí, že zombie môžu písať filozofické články o svojich pasívnych poslucháčoch. Keby toto bolo všetko, na čom argument zombií stojí, už by bolo dávno po ňom, myslím si. Intuícia, že môžeme "poslucháča" odstrániť bez dôsledkov, by pominula pri uvedomení si, že vaše vnútorné rozprávanie pravidelne vyzerá, že zachytáva poslucháča v akte počúvania.

Nie, aby sa niekto postavil do cesty tejto guľke, musí prísť s celkom inou intuíciou - s intuíciou, že bez ohľadu na to, koľko atómov dáte dokopy, bez ohľadu na to, koľko hmoty a elektrického náboja navzájom interaguje, nikdy nevyhnutne nevytvoria subjektívny vnem tajomnej červenosti červenej. Môže to byť fakt o našom fyzikálnom vesmíre (hovorí Chalmers), že dať také a také atómy do takej a takej polohy vyvoláva pocit červenosti; ale ak je to tak, nie je to nevyhnutný fakt, je to niečo, čo si vyžaduje vysvetlenie mimo pohybu atómov.

Ale ak sa zamyslíte nad touto druhou intuíciou osamote, bez intuície pasívneho poslucháča, je ťažké vidieť, prečo z nej vyplýva zombi-izmus. Možno len existuje iný druh hmoty, okrem atómov, ktorý nie je kauzálne pasívny - duša, ktorá naozaj niečo robí, duša, ktorá hrá skutočnú kauzálnu rolu v tom, prečo píšeme o "tajomnej červenosti červenej". Odoberte túto dušu a... nuž, pokiaľ neupadnete do kómy, určite nebudete písať ďalšie články o vedomí!

Toto je postoj, ktorý zaujal Descartes a mnohí ďalší dávni myslitelia: Duša je iného druhu, ale interaguje s telom. Descarov postoj sa technicky označuje ako dualizmus hmoty - existuje predmetová hmota a myšlienková hmota, ktorá nie je ako atómy; ale má kauzálnu schopnosť, interaguje, a zanecháva na našom svete viditeľnú stopu.

Zombi-isti sú dualisti vlastností - neveria v oddelenú dušu; veria v to, že hmota v našom vesmíre má ďalšie vlastnosti okrem fyzikálnych.

"Okrem fyzikálnych?" To čo znamená? Znamená to, že tie vlastnosti navyše sú tam, ale neovplyvňujú pohyb atómov, na rozdiel od vlastností ako elektrický náboj alebo hmotnosť. Tieto vlastnosti navyše sa nedajú pokusne zachytiť treťou stranou; vy viete, že máte vedomie, zvnútra vašich vlastností navyše, ale žiaden vedec to nikdy nemôže priamo zistiť zvonka.

Takže tie dodatočné vlastnosti sú tam, ale nie sú kauzálne aktívne. Tie vlastnosti navyše nepohybujú atómy, a preto ich nemôže zaznamenať tretia strana. A preto si dokážeme (údajne) predstaviť vesmír presne ako ten náš, kde sú všetky atómy na rovnakých miestach, ale tieto vlastnosti navyše chýbajú, takže všetko sa pohybuje rovnako ako predtým, ale nikto nemá vedomie.

Svet zombií nemusí byť fyzikálne možný, možný v našom vesmíre, hovoria zombi-isti - pretože je faktom, že všetky hmota v našom vesmíre má tieto vlastnosti navyše, alebo poslúcha premosťovacie zákony, ktoré vyvolávajú vedomie - ale svet zombií je logicky možný: tie premosťovacie zákony by mohli byť inde iné.

Môžeme túto dilemu položiť veľmi ostro: Chalmers verí, že existuje niečo, čo sa volá vedomie, a že toto vedomie stelesňuje pravú a neopísateľnú podstatu tajomnej červenosti červenej. Môže to byť vlastnosť mimo hmotnosti a náboja, ale je tam, a je to vedomie. Po tom, čo povedal horeuvedené, Chalmers ďalej upresňuje, že táto skutočná vec vedomia je epifenomenálna, bez kauzálnej schopnosti - ale prečo to hovorí?

Prečo hovorí, že by ste mohli odobrať túto pravú vec vedomia a nechať všetky atómy na rovnakom mieste, a robili by rovnaké veci? Ak je to pravda, potom potrebujeme nejaké osobitné vysvetlenie, prečo Chalmers hovorí o "tajomnej červenosti červenej". To znamená, že existuje aj tajomná červenosť červenej, ktorá je mimofyzikálna, aj celkom nezávislý dôvod, v rámci fyziky, prečo Chalmers hovorí o "tajomnej červenosti červenej".

Chalmer priznáva, že tieto dve veci vyzerajú akoby navzájom súviseli, ale v skutočnosti, načo potrebujeme obe? Prečo si jednoducho nevybrať jednu alebo druhú?

Keď ste raz predpokladali, že existuje tajomná červenosť červenej, prečo nepovedať, že interaguje s vaším vnútorným rozprávaním a spôsobuje, že hovoríte o "tajomnej červenosti červenej"?

Nepoužíva tu Descartes jednoduchší prístup? Striktne jednoduchší prístup?

Prečo predpokladať nehmotnú dušu, a potom predpokladať, že táto duša nemá žiaden účinok na fyzikálny svet, a potom predpokladať tajomný neznámy hmotný proces, ktorý spôsobuje, že váš vnútorný rozhovor hovorí o vedomej skúsenosti?

Prečo nepredpokladať pravú vec vedomia, ktorá sa nedá zložiť zo žiadneho množstva púhych mechanických atómov, a potom, keď už sme zašli takto ďaleko, nenechať túto pravú vec vedomia mať kauzálne účinky, napríklad spôsobovať, že filozofi hovoria o vedomí?

Nepodporujem tu Descartov pohľad. Ale prinajmenšom dokážem pochopiť, z čoho Descartes vychádza. Vedomie vyzerá byť tajomné, preto predpokladáte tajomnú látku vedomia. Dobre.

Ale zombi-isti teraz predpokladajú, že táto tajomná vec nerobí nič, takže potrebujete ešte celkom nové vysvetlenie, prečo hovoríte, že máte vedomie.

Toto nie je vitalizmus. Toto je niečo také čudné, že vitalisti by to vypľuli. "Keď oheň horí, uvoľňuje flogiston. Ale flogiston nemá žiaden experimentálne zistiteľné účinok na náš vesmír, takže musíme hľadať nezávislé vysvetlenie, prečo oheň dokáže roztopiť sneh." Čože?

Majú dualisti vlastností dojem, že keď budú predpokladať novú aktívnu silu, niečo, čo má kauzálny dopad na pozorovateľné veci, že budú už príliš vystrkovať hlavu?

Ja by som povedal, že ak predpokladáte tajomnú, nezávislú, dodatočnú, vnútorne myšlienkovú vlastnosť vedomia, mimo polôh a rýchlostí, v tomto bode ste už vystrčili hlavu tak ďaleko, ako sa len dá. Aby ste predpokladali túto vec vedomia, a potom navyše predpokladali, že nerobí nič - pre lásku milých mačiatok, prečo?

Chalmers kritizuje dualizmus hmoty na základe toho, že je ťažko vidieť, aká nová fyzikálna teória, ktorej nová hmota interaguje s bežnou hmotou, by mohla vysvetliť vedomie. Ale dualizmus vlastností má presne ten istý problém. Bez ohľadu na to, o akom druhu duálnej vlastnosti hovoríte, ako presne to vysvetľuje vedomie?

Keď Chalmers predpokladal vlastnosť navyše, ktorá je vedomie, urobil skok cez nevysvetliteľné. Ako pomôže jeho teórii tvrdiť navyše, že táto vlastnosť navyše nemá žiaden účinok? Prečo by nemohla jednoducho mať?

Sprostým odmietnutím epifenomenalizmu by teda mohlo byť, že zombi-isti sa boja povedať, že vec vedomia môže mať účinky, pretože potom by vedci mohli ísť hľadať tieto vlastnosti navyše, a nenájsť ich. Nemyslím si však, že toto je naozaj pravda pre Chalmersa. Keby Chalmersovi chýbala poctivosť, mohol si veci výrazne zjednodušiť.

Chalmers je jeden z najfrustrujúcejších filozofov, akých poznám. Chalmers robí naozaj presnú analýzu... a potom v poslednej chvíli zatočí vľavo. Vysvetlí všetko, čo je na scenári sveta zombií nesprávne, a potom, keď už zredukoval celý argument na cimpr-campr, pokojne ho prijme.

Chalmers pokojne podrobne vysvetlí, v čom je problém, keď povieme, že naša vlastná viera vo vedomie je oprávnená, lebo naše zombícke dvojčatá povedia presne to isté, z presne rovnakých dôvodov, a mýlia sa. Podľa Chalmersovej teórie, keď samotný Chalmers hovorí, že verí vo vedomie, nemôže na to mať kauzálne právo; jeho názor nie je spôsobený samotným faktom. V neprítomnosti vedomia by Chalmers písal celkom rovnaké články z rovnakých dôvodov.

Podľa epifenomenalizmu, Chalmersovo tvrdenie, že verí v existenciu vedomia, nemožno zdôvodniť ako výsledok procesu, ktorý systematicky produkuje pravdivé názory, pretože zombícke dvojča píše tie isté články pomocou toho istého systematického procesu a mýli sa.

Chalmers to pripúšťa. Chalmers v skutočnosti vysvetľuje tento argument do veľkej hĺbky vo svojej knihe. Dobre, takže Chalmers solídne dokázal, že nie je oprávnený veriť v epifenomenálne vedomie, hej? Nie. Chalmers píše:

Vedomá skúsenosť spočíva v strede nášho epistemického vesmíru; máme k nej priamy prístup. Toto vyvoláva otázku: čo je to, čo oprávňuje našu vieru v naše skúsenosti, ak to nie je kauzálne spojenie s týmito skúsenosťami, a ak to nie je mechanizmus, ktorým sa táto viery vytvorila? Myslím si, že odpoveď na toto je jasná: to, že máme tieto skúsenosti, oprávňuje túto vieru. Napríklad, samotný fakt, že mám teraz zážitok červenej, poskytuje oprávnenie môjmu názoru, že mám zážitok červenej...

Pretože moje zombícke dvojča nemá tento zážitok, je vo veľmi odlišnej epistemickej situácii odo mňa, a jeho úsudok nemá zodpovedajúce oprávnenie. Môže byť lákavé namietať, že ak sa môj názor nachádza v ríši fyziky, aj jeho oprávnenie sa musí nachádzať v ríši fyziky; ale to je non sequitur. Z faktu, že v ríši fyziky neexistuje oprávnenie, možno dôjsť k záveru, že fyzikálna časť mňa (povedzme môj mozog) nie je oprávnená tomuto veriť. Ale otázka je, či ja mám na tento názor oprávnenie, nie či ho má môj mozog, a ak je dualizmus vlastností pravdivý, potom ja som viac než iba môj mozog.

Takže - ak som túto tézu pochopil správne - existuje tvoje jadro, mimo tvojho mozgu, ktoré verí, že nie je zombia, a priamo zažíva, že nie je zombia; a tak sú jeho názory oprávnené a toto oprávnenie nepatrí do ríše fyziky.

Ale Chalmers práve toto všetko napísal, do svojej celkom fyzikálnej knihy, a to isté urobil aj zombík Chalmers.

Zombík Chalmers nemohol napísať túto knihu preto, lebo jeho zombícke jadro ja je nad jeho mozgom; musí na to byť nejaký celkom iný dôvod, celkom iné oprávnenie v rámci zákonov fyziky.

Z toho vyplýva, že aj keď existuje skrytá časť Chalmersa, ktorá je vedomie a verí vo vedomie, priamo a nesprostredkovane, existuje aj oddelený podpriestor Chalmersa - kauzálne uzavretý kognitívny podsystém, ktorý koná celkom v rámci fyziky - a toto "vonkajšie ja" je to, čo hovorí Chalmersovo vnútorné rozprávanie, a píše články o vedomí.

Nevidím žiaden spôsob, ako sa vyhnúť obvineniu, že podľa Chalmersovej vlastnej teórie, je tento oddelený vonkajší Chalmers pomätený. Toto je tá časť Chalmersa, ktorá je rovnaká v tomto svete i vo svete zombií; a ani v jednom z tých svetov nepíše filozofické články o vedomí z rozumného dôvodu. Chalmersove filozofické články nie sú výstupom jeho vnútorného jadra vedomia a viery vo vedomie, sú výstupom púhej fyziky vnútorného rozprávania, ktoré spôsobuje, že Chalmersove prsty stláčajú klávesy na jeho počítači.

A predsa tento pomätený vonkajší Chalmers píše filozofické články, ktoré sú zhodou okolností dokonale správne, čo je nezávislý a dodatočný zázrak. Fyzikálne závislý zázrak, ktorý je zhodou okolnosti pravdivý v tom, čo považuje za náš vesmír, hoci veda nikdy nemôže odlíšiť náš vesmír od sveta zombií.

Prinajmenšom sa zdá, že toto by bol dôsledok toho, čo nám hovorí vonkajší Chalmers, ktorý je podľa vlastného tvrdenia pomätený.

Myslím si, že hovorím za všetkých redukcionistov, keď poviem: He?

Toto nie sú epicykly. Toto je: "Planéty sa pohybujú podľa týchto epicyklov - ale samotné epicykly v skutočnosti nerobia nič - existuje niečo iné, čo spôsobuje, že sa planéty pohybujú presne tak, ako by sa mali pohybovať podľa epicyklov, na čo nemám žiadne vysvetlenie - a mimochodom, toto isté by som tvrdil, aj keby žiadne epicykly neexistovali."

Mám neštandardný pohľad na filozofiu, pretože sa na všetko pozerám z uhla dizajnu UI; konkrétne sebamodifikujúcej sa Všeobecnej Umelej Inteligencie so stabilnou štruktúrou motivácie.

Keď myslím na dizajn UI, uvažujem nad princípmi ako je teória pravdepodobnosti, bayesovský pojem indície ako diferenciálnej diagnostiky, a najmä reflexívna koherencia. Ľubovoľná sebamodifikujúca UI, ktorá začne v reflexívne nekonzistentnom stave, tak dlho nevydrží.

Ak sa sebamodifikujúca UI pozrie na časť seba, ktorá usudzuje "B" v prípade A - časť seba, ktorá napíše do pamäte "B" vždy vtedy, keď platí podmienka A - UI túto časť preskúma, zistí, ako (kauzálne) funguje v kontexte širšieho vesmíru, a usúdi, že táto časť má sklon systematicky zapisovať do pamäte nepravdivé údaje, potom UI našla niečo, čo vyzerá ako chyba, a upraví sama seba, aby v prípade A nezapisovalo do zoznamu svojich názorov "B".

Ľubovoľná epistemická teória, ktorá neberie ohľad na reflexívnu koherenciu, nie je dobrá teória na použitie v sebazdokonaľujúcej sa UI. Toto je z môjho pohľadu pádny argument, keď vezmem do úvahy, na čo naozaj chcem filozofiu použiť. Musím teda aj tak vymyslieť reflexívne koherentnú teóriu. A keď to robím, čuduj sa svete, reflexívna koherencia začne dávať intuitívny zmysel.

Toto je teda zvyčajný spôsob, akým mám sklon myslieť na tieto veci. A teraz sa pozriem späť na Chalmersa:

Kauzálne uzavretý "vonkajší Chalmers" (ktorého nijakým spôsobom neovplyvňuje "vnútorný Chalmers", ktorý má svoje nezávislé dodatočné vedomie a názory) musí vykonávať nejakú systematicky nespoľahlivú, nezaručenú operáciu, ktorá nejakým nevysvetleným spôsobom spôsobuje, že vnútorný rozhovor vytvára názory o "vnútornom Chalmersovi", ktoré sú správne bez akéhokoľvek logického dôvodu, ktorý by existoval v našom vesmíre.

Podľa Chalmersa, kauzálne uzavretý poznávací systém Chalmersovho vnútorného rozprávania je (záhadne) pokazený spôsobom, ktorý, nie nevyhnutne, ale akurát v našom vesmíre, je zázračnou zhodou okolností správny. Navyše, toto vnútorné rozprávanie tvrdí, že "toto vnútorné rozprávanie je záhadne pokazené, ale zázračnou zhodou okolností správne odráža oprávnené myšlienky o svojom epifenomenálnom vnútornom jadre", a opäť, v našom vesmíre to je zázračnou zhodou okolností pravda.

Ale prosím vás!

Nemal by niekedy prísť moment, keď sa nejakej myšlienky jednoducho vzdáte? Kde si na nejakej holej intuitívnej úrovni skrátka poviete: Čo som si to len myslel?

Ľudstvo zhromaždilo nejaké rozsiahle skúsenosti s tým, ako vyzerajú správne teórie o svete.

Správna teória takto nevyzerá.

"Argument nedôverčivosťou," poviete. Fajn, chcete to mať vyhláskované? Uvedená Chalmersova teória predpokladá viaceré nevysvetlené zložité zázraky. To znižuje jej apriórnu pravdepodobnosť podľa pravidla konjunkcie pravdepodobností a Occamovej britvy. Preto jej dominujú prinajmenšom dve teórie, ktoré predpokladajú menej zázrakov, konkrétne:

Dualizmus hmoty:

• Existuje vec vedomia, ktorej zatiaľ nerozumieme, výnimočne nadfyzikálna vec, ktorá viditeľne ovplyvňuje náš svet; a táto vec spôsobuje, že hovoríme o vedomí.

Redukcionizmus založený nie celkom na viere:

• To, čo nazývame "vedomie" sa deje v rámci fyziky, zatiaľ neznámym spôsobom, podobne ako keď za posledných tritisíc rokov ľudstvo narazilo na niečo tajomné.
• Vaša intuícia, že žiadna hmota nemôže dávať dokopy vedomie, je nesprávna. Keby ste naozaj vedeli, presne prečo hovoríte o vedomí, dalo by vám to nové vhľady, ktorých tvar teraz neviete odhadnúť; a potom by ste si uvedomili, že vaše argumenty o tom, že v normálnej fyzike nie je miesto na vedomie, boli pomýlené.

Porovnajte s týmto:

Epifenomenálny dualizmus vlastností:

• Hmota má dodatočné vlastnosti vedomia, ktorým zatiaľ nerozumieme. Tieto vlastnosti sú epifenomenálne s ohľadom na bežnú pozorovateľnú fyziku - nespôsobujú žiaden rozdiel v pohybe častíc.

• Nezávisle na tom existuje zatiaľ neznámy dôvod v rámci normálnej fyziky, prečo filozofi hovoria o vedomí a vymýšľajú teórie duálnych vlastností.
• Zázrakom, keď filozofi hovoria o vedomí, premosťujúce zákony nášho sveta sú presne také, aby bolo toto hovorenie o vedomí správne, hoci vyplýva z nefungovania (vyvodzuje logicky nepodložené závery) v kauzálne uzavretom kognitívnom systéme, ktorý píše filozofické články.

Viem, že tu hovorím z obmedzenej skúsenosti. Ale podľa mojej obmedzenej skúsenosti by argument zombií mohol byť kandidátom na najpomätenejšiu myšlienku v celej filozofii.

Nie je to o tom, že by sme "vedomie" stotožnili s "tým, čo spôsobuje, že hovoríte o vedomí". Iba toľko, že vedomie, okrem iných vecí, spôsobuje, že hovoríte o vedomí. Takže hocičo, čo spôsobí, že vaše vedomie zhasne ako svieca, by malo spôsobiť, že prestanete hovoriť o vedomí.

* * *

Ak sa čudujete, kam toto celé smeruje a prečo je také dôležité tak dlho rozoberať taký napohľad zrejmý všeobecný antizombícky princíp, že neexistujú vnútorné vlastnosti v princípe nezistiteľné treťou stranou, potom si predstavte nasledujúcu debatu:

Albert: "Predstav si, že by som nahradil všetky neuróny v tvojom mozgu maličkými robotickými umelými neurónmi, ktoré by mali rovnaké spojenia, rovnaké lokálne vstupno-výstupné správanie, a analogický vnútorný stav a učiace sa pravidlá."

Bernice: "To by ma zabilo! Už by neexistovala bytosť s vedomím."

Charles: "No, existovala by bytosť s vedomím, ale nebol by som to ja."

Albert: "Predstavme si, že by sa nahrádzanie robilo jeden neurón po druhom, a že by výmena nastala tak rýchlo, že by to nespôsobilo žiaden rozdiel v globálnom spracovaní."

Bernice: "A to by bolo ako možné?"

Albert: "Malý robot pripláva k neurónu, oblapí ho, preskenuje, naučí sa ho duplikovať, a potom náhle prevezme jeho správanie, medzi dvoma vlnami. V skutočnosti je táto napodobenina taká dobrá, že tvoje vonkajšie správanie je celkom rovnaké ako by bolo, keby sme mozog ponechali nedotknutý. Možno nie presne rovnaké, ale kauzálny dopad je omnoho menší než tepelný šum pri 310 kelvinoch."

Charles: "No a čo?"

Albert: "Neporušujú tvoje názory všeobecný antizombícky princíp? Čokoľvek sa práve stalo, nezmenilo to tvoje vnútorné rozprávanie! Budeš naďalej hovoriť o vedomí z presne rovnakého dôvodu ako predtým."

Bernice: "Títo malí roboti sú vládca zombií. Spôsobia, že budem hovoriť o vedomí, hoci nebudem mať vedomie. Svet zombií je možný, ak dovolíš pridanie navyše experimentálne zistiteľného vládcu zombií - a to sú tieto roboty."

Charles: "Ach, to nie je pravda, Bernice. Tieto malé roboty neintrigujú ako napodobniť vedomie, ani nespracovávajú korpus textu od ľudských amatérov. Robia presne to isté, čo by robili neuróny, akurát pomocou kremíku namiesto uhlíku."

Albert: "Moment, nehádal si sa so mnou pred chvíľou?"

Charles: "Nepovedal som, že by tá nová osoba nemala vedomie. Povedal som, že by som to nebol ja."

Albert: "Nuž, antizombícky princíp vo všeobecnosti samozrejme hovorí, že táto operácia nenarušila skutočnú príčinu tvojho rozprávania o tvojom ja."

Charles: "Och, och! Tvoja operácia určite narušila skutočnú príčinu môjho rozprávania o vedomí. Namiesto nej dosadila inú príčinu, tie roboty. Aj keď je táto nová príčina tiež vedomá - hovorí o vedomí z rovnakého všeobecného dôvodu - neznamená to, že je to rovnaká príčina ako bola pôvodne."

Albert: "Ale ja by som ti o tejto robotickej operácii ani nemusel povedať. Nevšimol by si si to. Keď si myslíš, podľa introspektívnych indícií, že si v dôležitom zmysle slova 'ten istý človek' ako si bol pred piatimi minútami, a ja urobím niečo, čo nezmení dostupné introspektívne indície, potom tvoj záver, že si ten istý človek ako pred piatimi minútami, by mal byť rovnako oprávnený. Nehovorí azda všeobecný antizombícky princíp, že ak ti urobím niečo, čo zmení tvoje vedomie, a tobôž ťa to urobí celkom odlišnou osobou, že by si si to mal nejako všimnúť?"

Bernice: "Nie ak ma nahradíš vládcom zombií. Potom tam nebude nikto, kto by si to všimol."

Charles: "Introspekcia nie je dokonalá. V mozgu sa deje veľa vecí, ktoré si nevšímam."

Albert: "Predpokladáte epifenomenálne fakty o vedomí a totožnosti!"

Bernice: "Ja nie! Môžem experimentálne zistiť rozdiel medzi neurónmi a robotmi."

Charles: "Ja nie! Môžem experimentálne zistiť okamih, keď bolo moje staré ja nahradené novou osobou."

Albert: "Áno, a ja dokážem zistiť, kedy bol prepnutý vypínač! Zisťujete niečo, čo nerobí významný rozdiel v skutočnej príčine vášho rozprávania o vedomí a osobnej totožnosti. A dôkazom je, že potom budete hovoriť celkom rovnako."

Bernice: "Lebo to bude hovoriť tvoj robotický vládca zombií!"

Charles: "Aj keď dvaja ľudia hovoria o 'osobnej totožnosti' z podobných dôvodov, nerobí to z nich tú istú osobu."

Albert: "Potom sme inou osobou každú chvíľu, ako je naše vedomie tvorené energiou zo stále nového jedla, a nezdá sa, že by na tom záležalo."

Myslím si, že všeobecný antizombícky princíp podporuje Albertov postoj, ale dôvody budú musieť počkať na budúce články. Potrebujem ďalšie východiská a navyše je tento článok už dosť dlhý.

Ale vidíte dôležitosť otázky: Ako ďaleko možno zovšeobecniť antizombícky princíp, aby stále platil? Ako veľmi môžeme nahradiť ľudský mozog umelou inteligenciou a vedieť, že nestrácame, prípadne získavame vedomie?

Vezmime si napríklad jeho digitalizáciu a postupné zlúčenie ľudskej mysle s internetom, ktoré predpovedá Ray Kurzweil. Aby sme skopírovali vedomie, je nevyhnutné fyzicky simulovať rovnaké elektro-chemické reakcie? Alebo je možné tieto funkcie opísať a simulovať digitálne pomocou kódu, s rozvojom IT do takej presnej miery, že ďalšie nepresnosti od fyzickej podoby prestanú byť prekážkou, pretože sa budú týkať vlastností, ktoré už budú dosť hlboko pod úrovňou, na ktorej toto simulované vedomie funguje?

Od týchto odpovedí môže závisieť zloženie budúcich galaktických civilizácií...

Súvisiaci článok: Filozofické zombie: Film