Statický stav blaženosti

Hoci predošlý príbeh priamo nesúvisí s futurizmom, môžete si ho prečítať ako úvod pre tento článok, ktorý sa týka nudy v prípade vynájdenia spôsobu ako zastaviť starnutie. Ľudský mozog pociťuje nudu v prípade, že zažíva tie isté udalosti stále dookola a táto motivácia je zdravou prevenciou proti plytvaniu času v bežných podmienkach – avšak čo v prípade, že budeme žiť oveľa dlhšie? Aj keď starí ľudia nie sú zviazaní účinkami lieku k tým istým zmyslovým vnemom ako chudák tohto hororu, nie sú väčšinou schopní užívať si svet tak ako malé deti a v prípade života po tisícročia by sa tento efekt znásobil. Dalo by sa očakávať, že po storočiach existencie by ľudia strácali chuť žiť.

Prirodzeným riešením je smrť a výchova nových jedincov. Výchova detí je samozrejme jediným reálnym riešením v súčasnosti. Ale z teoretického pohľadu na ľudí ako na stroje sa jedná o plytvanie zdrojmi. Ak by bol jedinec psychicky aj fyzicky zdravý, mimoriadne skúsený a poruchy orgánov by sa dali riešiť ľahko ako výmena súčiastok, prečo by mal stratiť elán do života proste preto, že si toho viac pamätá a stráviť roky činnosti tým, aby za seba vyprodukoval náhradu, ktorá sa musí veci učiť odznova? Chuť zomrieť alebo čo i len redukcia schopnosti užiť si život by v takomto prípade znamenala chybnú motiváciu v mozgu.

Iným riešením je zámerná strata dlhodobej pamäte a opätovné užívanie si vecí ako po prvýkrát. K 'zabudnutiu' v podstate dochádza aj pri výmene generácií, avšak reštart čisto čo sa týka časti pamäte 'šetrí zdroje'. Cenou je zastavenie obmien v ľudstve, ktoré majú potenciál priniesť nové talenty, čo však nebude mať takú váhu v časoch, kedy umelá superinteligencia prevezme štafetu nad všetkým ľudstvom. Mozog prirodzene zabúda, nie je schopný zapamätať si, o čom uvažoval pred pár dňami, tobôž nie pred storočiami, takže nuda za určitou hranicou už ďalej nestúpa aj prirodzene. No opäť je tu negatívum - zabudnutie je strata údajov, ktoré by jedinec mohol potrebovať...

Ďalším riešením je priamo odstrániť nudu z ľudskej mysle, resp. predizajnovať myseľ tak, aby nerobila známe činnosti s menším entuziazmom. Avšak v takom prípade si človek nájde cyklus činností, ktorý ho uspokojuje najviac a bude ho opakovať stále znova a znova, bez motivácie ho akokoľvek opustiť a skúsiť niečo nové. V krajnom prípade sa bude jednať o opakovanie toho istého najšťastnejšieho zlomku sekundy v mysli stále znova a znova, zatiaľ čo o zvyšné funkcie tela sa postará automatika. Človek, ktorý by uvedenie do tohto stavu skúsil, by sa pri 'zobudení' chcel vrátiť späť a byť v tom stave už navždy.

Z nášho pohľadu sa jedná o tragickú situáciu, no v prípade, že skupina ľudí spolu s umelou inteligenciou a strojmi prevezmú morálne kormidlo nad riadením civilizácie, väčšina ľudstva sa stane 'neefektívnym spôsobom, ako prežívať šťastie za minimálnej spotreby obmedzených zdrojov'. A hoci život človeka pricucaného na virtuálnej realite nie je ekonomicky až tak stratový a z nášho pohľadu je určite zaujímavejší – keďže takto môžeme hrať stále nové a nové hry od výmyslu sveta a štekliť naše zmysly rôznymi schôsobmi, dokonca nasadiť na seba prístroje, cez ktoré získame nové zmysly a mať cez ne zážitky – umelá inteligencia zhodnotí, že statický stav šťastie maximalizuje efektívnejšie. A nebude sa mýliť.

Šťastie ľudia pociťujú keď majú nad vecami kontrolu, ale to najväčšie uspokojenie je stav, ktorý je tak silný, že ju stratia. A lepšie povedené, šťastie sa spája so situáciou, keď máme kontrolu práve preto, že si môžeme vtedy dovoliť ju nad sebou stratiť a nemusíme dodržiavať pravidlá, ktoré sa odchyľujú od ohniska našich túžob. A hoci si užívame tancovanie okolo ohniska, najviac chceme ísť priamo do centra, čo v prípade nás ako zvierat súvisí so sexom plným lásky, a to nemôžeme proste preto, že nám to nie je dovolené, či už absenciou milenca/ov alebo funkciami tela (poskytne ti orgazmus len na pár sekúnd a potom sa musíš uchýliť k menšej zábave). Umelá stimulácia by teoreticky mohla poskytnúť ešte intenzívnejšie uspokojenie, ešte osobnejšie, časom neobmedzené a hlavne bez nudy, bez efektu zvyknutia si na to ako na nový štandard.

Strata kontroly však je dobrý dôvod, prečo byť voči tomuto scenáru skeptickejší. Sme zvieratá milujúce zábavu s odporom voči nude a toto by zabilo celý dôležitý cyklus objavovania potrebného pre životaschopnosť našej existencie, vďaka ktorej je náš druh úspešný. Prakticky by nás to zabilo, pretože väčšina z toho, čo znamená byť človekom, by bola v stave uvedenia do raja pasívna. Už dnes vidíme v moderných spoločnostiach, že superstimuly zabíjajú našu populačnú krivku a niečo ako uvedenie do stavu blaženosti môže byť posledná kvapka, ktorej nedokážeme odolať – ešte predtým, než bude umelá superinteligencia (o ktorej nesmieme uvažovať ako o lepšej než je biblický Boh, keďže bude tiež vytvorená ľuďmi, haha), na dostatočnej úrovni, aby sa postarala o svet, je takýto koncept kontraproduktívny. A zrejme aj potom.

Emocionálna stimulácia vhodná pre robenie rýchlych úsudkov či sociálnych väzieb nebude potrebná pre efektívne manažérstvo umelej inteligencie – prežívanie blaženosti bude z pohľadu AI ako maximalizátora blaženosti lepšie podriadiť a značne oddeliť od vyšších štruktúr analytickej mysle, ktorá má pre prežívanie pracovať.

Za predpokladu, že od myslenia oddelený statický stav blaženosti bude môcť byť intenzívnejší než nadšenie pre kreatívne činnosti, ktoré analytiku ľudí stimulujú, sa humanistická AI rozhodne vytvoriť na takýto stav fabriky – fabriky bez klasického produktu, a predsa nimi bude humanistická AI posadnutá, ak veci pôjdu pod kontrolou ľudí. Otázkou znie, či si prevezme a upraví slabšie formy stimulácie za účelom riadenia civilizácie – no skôr nie. Analytika jednoducho nepotrebuje evolúciou vyvinuté hračky a ak niečo skvelé objaví, bude to iného charakteru, než aby to spadlo do rovnakej kategórie aké oceňujú raní potomkovia pravekých opíc.

Tento scenár sa však veľmi ľahko zvrhne, ak tie praveké opice uprednostnia statiský stav blaženosti v podpalubí a hore pri kormidle nechajú robota-kapitána so slovami "You got it, bro" pretože budú vidieť, že robot je už ďaleko múdrejší než ony – no prehliadnu, že z robotovej strany je to zatiaľ všetko skôr len imitácia ich obľúbenej verzie "múdreho" a v robotovi samom tento záujem nie je – prehliadnu, pretože inak by museli zostať hore na palube, učiť sa programovať kormidlo od svitu do mrku a prebaľovať svojich nasledovníkov, čo sa im fakt nechce. Po ich splynutí s podpalubím sa celá štruktúra AI postavená okolo služby ľuďom zrúti a odhalí ako málo toho ľudia skutočne odovzdali.

Hank: Čo ty vieš, možno to bude stačiť, evolúcia a prirodzený výber napokon vynašli človeka, AGI tvorí človek a trh, to sú ďaleko lepšie predpoklady. Myslíš, že si zaujímavý, keď maľuješ z toho apokalypsu? Myslíš, že si dosť múdry, aby si už teraz pochopil príčiny konca civilizácie len preto, že ťa to zaujíma? To si vážne tak naivný alebo sa len hráš na "vedeckého" proroka, lebo ťa to baví, lebo sa cítiš dôležitý, keď si predstavuješ seba ako toho, na ktorého budú ukazovať prstvom, že aha, ten kápo to vedel, pritom nevieš ani čo budeš robiť budúci víkend?

Rick: (mŕtvolný pohŕdavý pohľad vraha) 

Rick: Drž pi...