7. Klam plánovania

Medzinárodné letisko v Denveri otvorili o 16 mesiacov neskôr a jeho cena prekročila pôvodný plán o 2 miliardy dolárov. Eurofighter Typhoon, spoločný vojenský projekt niekoľkých európskych krajín, dokončili o 54 mesiacov neskôr za cenu 19 miliárd dolárov namiesto 7 miliárd. Dom opery v Sydney je asi najznámejšia oneskorená stavba všetkých čias, pôvodne odhadovaná na rok 1963 za 7 miliónov dolárov, naozaj dokončená v roku 1973 za 102 miliónov dolárov.

Sú to izolované pohromy, ktorým venujeme pozornosť vďaka selektívnej dostupnosti? Sú to príznaky nesprávne motivovanej byrokracie alebo vlády? Áno, veľmi pravdepodobne. Ale existuje aj príslušné kognitívne skreslenie opakovane potvrdené pokusmi, v ktorých plánovali jednotlivci.

Buehler a kol. (1995) požiadal svojich študentov o odhad, kedy si (študenti) myslia, že dokončia svoje osobné akademické projekty. Konkrétne sa výskumníci pýtali na odhad času, kedy si študenti myslia, že ich osobný projekt bude hotový s pravdepodobnosťou 50%, 75% a 99%. Chcete hádať, koľko študentov stihlo skončiť do vlastného odhadu úrovne pravdepodobnosti 50%, 75% a 99%?

• 13% pokusných osôb dokončilo svoj projekt v čase, ktorému priradili pravdepodobnosť 50%;

• 19% dokončilo v čase, ktorému priradili pravdepodobnosť 75%;

• a iba 45% (menej ako polovica!) dokončilo v čase odhadovanej pravdepodobnosti 99%.

Ako píše Buehler a kol. (2002), "Výsledky pre pravdepodobnosť 99% sú osobitne šokujúce: Napriek požiadavke, aby urobili vysoko konzervatívny odhad, predpoveď, ktorú prakticky naisto cítia, že ju splnia, dôvera študentov vo svoje časové odhady vysoko prevyšovala ich výsledky."

Všeobecnejšie sa tento jav nazýva "klam plánovania". Klam plánovania je, keď si ľudia myslia, že vedia plánovať, ha ha. Návod k problému algoritmu plánovania objavil Newby-Clark a kol. (2000), ktorý zistil, že:

• Keď požiadame pokusné osoby o predpovede založené na realistickom "najpravdepodobnejšom" scenári; alebo

• Keď požiadame pokusné osoby o vysnívaný "najlepší možný" scenár...

...získané výsledky od seba nemožno rozoznať.

Keď ľudí žiadame o "realistický" scenár, predstavia si, že všetko pôjde presne podľa plánu, žiadne nečakané meškania ani nepredvídané katastrofy - rovnaká predstava ako ich "najlepší možný prípad". Ako sa ukazuje, skutočnosť zvyčajne dáva výsledky o čosi horšie než "najhorší možný prípad".

Na rozdiel od väčšiny kognitívnych skreslení, pri klame plánovania poznáme dobrú heuristiku na odstránenie skreslenia. Nebude fungovať na chaos rozmerov medzinárodného letiska v Denveri, ale bude fungovať na mnohé osobné plány a dokonca aj na nejaké organizačné veci malého rozsahu. Jednoducho použite "pohľad zvonka" namiesto "pohľadu zvnútra".

Ľudia majú sklon zostavovať svoje predpovede tak, že pomyslia na čiastkové jedinečné vlastnosti danej úlohy, a vytvoria si scenár, ako túto úlohu zamýšľajú dokončiť - čo je to, čo si zvyčajne predstavujeme ako plánovanie. Keď chcete niečo urobiť, musíte si naplánovať kde, kedy, ako; zistiť, koľko času a koľko prostriedkov potrebujete; predstaviť si kroky od začiatku po úspešný zaver. Toto všetko je "pohľad zvnútra", neberie do úvahy nečakané zdržania a nepredvídané katastrofy. Ako sme už videli, požiadať ľudí, aby si predstavili "najhorší možný prípad" stále nestačí na prekonanie ich optimizmu - nepredstavujú si dosť Murphyho zákona.

Vonkajší pohľad je, keď sa úmyselne vyhýbate mysleniu na osobitne jedinečné vlastnosti daného projektu, a iba sa opýtate, ako dlho trvalo dokončiť zhruba podobné projekty v minulosti. Je to proti intuícii, pretože pohľad zvnútra má omnoho viac detailov - je tu pokušenie myslieť si, že starostlivo na mieru ušitá predpoveď, ktorá zohľadní všetky dostupné údaje, dá lepšie výsledky.

Pokusy však ukazujú, že čim podrobnejšia je predstava pokusných osôb, tým optimistickejšie (a menej presné) sa stávajú. Buehler a kol. (2002) požiadal skupinu pokusných osôb, aby popísali veľmi konkrétne plány svojich vianočných nákupov - kde, kedy a ako. Táto skupina v priemere očakávala, že dokončí nakupovanie viac ako týždeň pred Vianocami. Druhej skupiny sa jednoducho opýtal, kedy očakávajú, že dokončia svoje vianočne nákupy, a priemerná odpoveď bola 4 dni. Obe skupiny skončili v priemere 3 dni pred Vianocami.

Podobne, Buehler a kol. (2002) v opise medzikultúrnej štúdie zistili, že japonskí študenti očakávali, že svoje eseje dokončia 10 dní pred termínom. V skutočnosti ich dokončili 1 deň pred termínom. Keď sa ich pýtali, kedy dokončovali podobné úlohy v minulosti, odpovedali: "jeden deň pred termínom". Toto je sila pohľadu zvonka oproti pohľadu zvnútra.

Podobne sa zistilo, že skúsení ľudia mimo organizácie, ktorí poznajú menej podrobností, ale môžu sa oprieť o relevantné spomienky, sú často omnoho menej optimistickí a omnoho presnejší než skutoční plánovači a realizátori.

Existuje teda dosť spoľahlivý spôsob, ako opraviť klam plánovania, ak robíte niečo, čo sa zhruba podobá na referenčnú triedu predchádzajúcich projektov. Skrátka sa opýtajte, ako dlho trvali podobné projekty v minulosti, a nezohľadňujte pritom žiadne osobitné vlastnosti tohto projektu. Ešte lepšie, opýtajte sa skúseného človeka mimo organizácie, ako dlho trvali podobné projekty.

Dostanete odpoveď, ktorá bude znieť príšerne dlho, a bude jasné, že neodráža pochopenie špeciálnych dôvodov, prečo táto konkrétna úloha zaberie menej času. Tá odpoveď je pravdivá. Vyrovnajte sa s tým.