Brutálny klonový paradox

Na tému klonovania som vymyslel paradox postavený na podobnom princípe ako Newcombov alebo väzenská dilema, len oveľa drastickejšie. Na toto sa už asi nikto nebude pýtať, čo je na tom paradoxné a zároveň mať správny postoj ako v predošlých dilemách (netreba ich poznať na pochopenie tohto).

Znenie:

Si v budúcnosti, kde vedci vyvinuli klonovacie zariadenie. Dostaneš sa k nemu a vytvoríš niekoľko, povedzme 7 svojich klonov. Každý klon je až na nepatrné odchýlky presne taký ako ty. Ale nie si to ty v tom zmysle, že klon tvorí iná hmota a ty nežiješ to, čo žije on.

Zápletka je v tom, že nepovolené klonovanie je vládou prísne zakázané, porušenie sa trestá okamžitou bezbolestnou smrťou - vymazaním - a teba pri tom pristihli. Vedci nedokážu zistiť, ktorý človek si ty - dokonca ani vy sami si nemôžete byť istí, či ste tým pôvodným. Po klonovacom procese ste sa ocitli na inom mieste ako pred procesom, preto miesto nemôžete použiť ako dôkaz. A dokonca klony majú aj spomienky, myslenie a správanie rovnaké ako pôvodný človek. Na tom, či si originál ty, ti ale nezáleží - tvojou úlohou je to tu prežiť.

Keďže vedci na rozdiel od vládneho nariadenia nechcú do radu zabíjať v takýchto prípadoch všetky klony, ich trest za klonovanie, ktorým, zdá sa, čosi sledujú, prebieha nasledovne:

Náhodný generátor vyberie jedného konkrétneho človeka (či už klon alebo pôvodcu). Ten rozhoduje o osude ich všetkých. Môže si vybrať len z dvoch možností:

1. Obeta - jeden za všetkých - jeho vymažú a všetkých ostatných nechajú žiť

2. Zrada - všetci za jedného - jeho nechajú žiť a ostatných vymažú

Už naozaj nevieš, či si pôvodca alebo klon, tvojou úlohou je to prežiť a osudy ostatných sú ti ľahostajné - zachrániť ostatné klony má pre teba zmysel len ak je to nejako vhodné pre tvoje vlastné prežitie.

Generátor konečne vybral jeden z klonov... a vyšlo to práve na teba. Za týchto okolností by ste sa obetovali alebo by ste sa rozhodli za týchto okolností prežiť? Vyberáš si možnosť 1. alebo 2. ?

>>>... priestor na zamyslenie...<<<

Analytická cesta k správnemu záveru:

Prečo by si mal človek vybrať život, je jasné. Ostatní sú mu ukradnutí, záleží mu len na sebe. Takže keď generátor vyberie jeho, môže si vybrať život, svoje klony nechať v kýbli, ďakujem, dovidenia. Kde je paradox? Prečo by sa mal človek obetovať, v záujme prežiť, keď môže len tak odísť?

Pointa je, že rozhodnutie odísť a zachrániť sa nie je len tak zadarmo. Klony myslia rovnako. Tak ako uvažuješ ty tu znamená, že tak uvažujú aj ostatní. A ostatných je viac. Záleží na tom teraz, po výbere generátora? Áno, v skutočnosti to, koho náhodný generátor vyberie, nič na správnom postoji nemení, pretože nedokážete aktualizovať svoj postoj iba pre prípad, kedy budete vybraní. To je ale fór, čo?

Predstavme si však celú situáciu ešte pred rozsudkom náhodného generátora. Klony sú úplne rovnaké ako vy. Až na zanedbateľné odchýlky a trochu iný uhol pohľadu na svet po klonovacom procese. Tieto rozdiely medzi vami a nimi však s veľmi vysokou pravdepodobnosťou nespôsobia, že ak by generátor vybral ich, rozhodli by sa inak ako vy. Takmer isto by si vybrali rovnako. Takže situáciu môžeme zredukovať tak, že sú dve možnosti: KAŽDÝ sa v prípade, že výber bude na ňom, rozhodne obetovať buď 1.) seba, alebo 2.) všetkých ostatných. Ešte pred výberom generátora, ktorú možnosť uprednostňujete?

>>...priestor na zamyslenie...<<

Áno, ak vybraný  obetuje seba, zachráni tým siedmich. Prežijete v siedmich výberoch z ôsmich, takže šanca na prežitie je zhruba 87,5%. No ak budete generátorom vybraní práve vy, nemôžete si zrazu povedať: "Ó, tak ale teraz je to iné." Takto isto by rozmýšľal aj každý váš klon a nechal by vás umrieť. Nie, musíte sa zabiť, pretože ak to neurobíte, tak vaša šanca na prežitie bola len okolo 12,5% (1/8) a vy ste mali extra šťastie, že ste boli vybraní práve vy. Ak sa zabijete, tak ste mali extra nešťastie, že ste boli vybraní, ale vaša šanca na prežitie bola podstatne vyššia.

Myslenie, ktoré volí obetu, má väčšiu šancu trestom za klonovanie prejsť. Myslenie, ktoré volí zradu, na 87,5% zradí samo seba.  Takže ak chcete s väčšou šancou prežiť, musíte sa zabiť v tom prípade, kedy generátor ako rozhodovača vyberie vás.

Viem, je to strašné. Tisíckrát si hovoríte "Veď ja si UŽ môžem vybrať čo chcem!" - no je zjavné, že s takýmto postojom je vaša šanca na prežitie nižšia. Poviete si: "Ale to bola PREDTÝM, teraz už nie!" No toto isté by hovorili aj klony. Na to argumentujete: "Ale aké "BY hovorili", oni to nehovoria, ja to hovorím!" Ale nepomôžete si. S týmto postojom to ďaleko nedotiahnete a vy viete, že je to tak. Nechcite skončiť s tým, že sa budete modliť aby generátor vybral vás, keď môžete mať iný postoj a dúfať iba aby netrafil práve vás.

Možno vymyslíte aj rýmovačku:

"On sa zabil aby prežil, to je debil..."

No oplatí sa zabiť sa v takejto situácii. Nie pre solidaritu s inými klonmi, ale vyslovene čisto z vlastnej snahy o prežitie. Hlúposť? Potom tomu zatiaľ nerozumiete. Je to najkontraintuitívnejší paradox aký poznám.

Aj na mňa osobne by toto bolo pravdepodobne príliš. Ak by už generátor vybral mňa, poslal by som svoje klony k vode a prežil by som. Toto by bol však len jeden svetlý scenár z ôsmich. Zjavne by som sa správal iracionálne, čo by som vopred vedel. Otázka znie, či by som týmto uvedomením dokázal prebiť popletený pud sebazáchovy bez pomoci emócie ľútosti nad ostatnými klonmi, ktorá by mi chýbala napríklad preto, že klonovanie nie je zakázané vo vedľajšej krajine a ja som dosť bohatý, aby som si svoje klony mohol dovoliť opäť priviesť k životu tam, takže by som iba prišiel o nejaké peniaze. To, že klony by to tiež mohli urobiť a ich je viac, by mi už solidaritu toľko nevyvolalo, napriek tomu, že by malo. To uvedomenie by nedokázalo prebiť moje hlbšie inštinkty, takmer isto. Možno by som bol silnejší než si myslím, ale môj odhad je, že ako racionalista by som na mieste vybraného klonu zlyhal.

Ešte pred výberom by som však mal dosť sily aby som požiadal svoje klony o LÁSKAVOSŤ:

"Ak by náhodný generátor vybral mňa, tak nepočúvajte moju voľbu, moje výkriky, ani nerešpektujte nič, čo spravím. Proste ma okamžite zabite a hotovo. Platí to však len vtedy, ak takýto postoj zaujmú aj všetky ostatné klony. A ak ste kópie rovnakého človeka ako ja, tak to spravíte a osobné riziko 12,5% miesto 87,5% je naše! Ease it off!"

Pre nás je jednoduchšie zaviazať sa vopred spolu s ostatnými než rozhodnúť sa obetovať pre ostatných, pretože počas evolúcie nášho zmýšľania boli situácie, kedy ostatní rozmýšľajú zaručene rovnako ako my, spoľahlivo neprítomné. Tu teraz hovoríme o presných klonoch, čo však dokáže zohľadniť iba myseľ, nie inštinkty. Situácia pred alebo po výbere generátora tu neznamená, že je rozumné zachovať sa inak. Pretože ak si po rozhodnutí vyberáte druhú možnosť vy, robili by to takmer určite aj vaše klony a vaša pôvodná šanca na prežitie pri výbere vášho klonu ani nikdy neexistovala. A ak sa zabijete v prípade rozhodovača, tak vaša šanca na prežitie pri výbere jedného z ostatných klonov je takmer istá. Klony vám len vrátia odraz vášho vlastného charakteru. Preto ten obrázok na spodku článku.

Ale, sakra, záleží na tom teraz, keď som už vybraný JA? Veď je to na mne a tam sú dvere!

Dobre, prejdime si to ešte raz a pomaly. Nezávislá myšlienková operácia nie je možná - nemáte časť mozgu, z ktorej by ste mohli zradiť svoje klony, ktorú oni nemajú. Nemôžete sa pozrieť na situáciu a zasiahnuť do nej zvonka. Vaše rozhodovanie už je súčasťou zadania a vy z neho viete, že je zadané rovnako ako rozhodovanie klonov. Nemáte tu vôľu slobodnú od ostatných a falošné presvedčenie, že áno, je tu smrtiace. Už pred výberom generátora je dané niekde v rozhodujúcich závitoch vašej mysle, či si vyberiete jedno alebo druhé. A niekde v pozíciách čísiel a algoritmov či ozubených kolies je daný aj výber náhodného generátora. Náhodný neznamená nepodmienený - avšak generátor je náhodný vo vzťahu k tomu, čo viete. Vy nemôžete ovplyvniť generátor aby vybral vás a nemôžete sa preto spoliehať, že sa tak stane. Z jeho strany ste vystavení neistote a nemôžete s tým nič robiť. Môžete však ovplyvniť rozhodnutie seba a vašich rovnako uvažujúcich klonov tým, aký postoj zaujmete vy. Lepšie povedané, vy ich rozhodnutie neurčujete, váš spoločný spôsob uvažovania ho určuje, ale to je v danej situácii akoby to isté. Keď raz tušíte ako sa sami rozhodnete, tak viete čo urobia oni, a ak máte postoje vedúce k zmene pôvodného postoja počas tejto situácie, majú ich aj oni. Na vašom postoji nezáleží len ak budete vybraní - záleží na ňom ako sa rozhodne vybraný klon, ktorým budete ako jedinec na 12,5%, ale ako rozhodnutie na 100%, ignorujúc drobné riziko, že klon by sa zachoval inak, ktoré aj keby bolo 20%-né, stále by to odpoveď neotočilo. Rozhodnutie generátora už naozaj nemení váš postoj - čiže akoby postoj kohokoľvek vybraného. Už len určí, či vyhrá 87,5% alebo 12,5%. Či prežijete alebo nie. A bolo by dobré, keby prežitie = 87,5%, nie 12,5%. Šancu na prežitie 87,5% môžete mať vtedy a iba vtedy, ak sa zaviažete k samovražde pre tých 12,5%. Taktiež záchranu pre tých 12,5% môžete mať vtedy a iba vtedy, ak sa zaviažete k samovražde rozhodnutím vášho klonu pri 87,5% výberov generátora.

Ak vám ponúknem mincu výmenou za to, že ak na nej padne znak je vaša, ale ak padne hlava, ste mi otrokom do konca života - a vy to zoberiete - rozhodujete sa absurdne zle aj potom keď vyhráte, respektíve bez ohľadu na to či vyhráte - pretože nemáte ako zabezpečiť, aby padol znak. Toto je v princípe to isté. Nemáte ako zabezpečiť, že generátor vyberie vás, čo robí rozhodnutie prežiť iracionálnym aj potom, čo viete, že vás vybral. Už chápete?

Možno máte pocit, že som zadanie uviedol nesprávne, pretože som napísal: "Generátor vás už vybral a teraz sa máte rozhodnúť, čo je správne urobiť." a vy si myslíte, že v danom konkrétnom prípade, kde vás generátor vybral, je lepšie neobetovať sa, bez ohľadu na to, či je takéto rozhodovanie štatisticky nesprávne. Koho zaujíma štatistika? Veď si sa pýtal na ten konkrétny scenár!

Tu mám chuť reagovať starým známym "Keď ti poviem skoč z okna, tak skočíš?"

Je to akoby ste tvrdili, že potom, čo Miško hodil kockou šestku, mala Anička vykríknuť: "Bolo nesprávne keď som predpokladala, že šanca na hod šestky je len jedna šestina! Šanca bola sto percent pretože sa tak stalo! Bola som hlúpa!"

Anička mala správnu predpoveď vzhľadom na jej možnosti. Možno mohla vziať do úvahy to, že kocka má do seba vyryté dierky, ktorých je viac na šestke, oproti ktorej zvyčajne býva jednotka, takže ťažisko je od 6-ky o kúsoček ďalej a šanca na úspešný hod bola zo všetkých strán najpravdepodobnejšia. Ale aj tak je to oveľa bližšie k 1/6 než k 100%. Aničkina predpoveď nebola hlúpa, bola len... neschopná zistiť ako kocka padne. Keby mala zadanú geometriu pohybov a odrazov kocky ako príklad v škole, ktorý by mohla presne vypočítať, až potom by bola hlúpa, keby zostala pri 1/6.

Zo zadania je pochopiteľné, že nedokážete zistiť šancu, že vás náhodný generátor vyberie, presnejšie ako 1/8. Áno napísal som, že sa tak STALO, ale zo zadania je jasné, že vy ste v tej situácii nevedeli, že sa tak stane. Zameral som vašu pozornosť na jeden scenár z ôsmich, kde správny predpoklad zlyháva, pretože práve tak sa to cíti, keby ste tú situáciu reálne zažili a práve tento prípad je dôležitý aby ste si uvedomili, za čo je vykúpená záchrana pri ostatných siedmich tokoch pravdepodobnosti.

Ja som vám nedal za cieľ nájsť riešenie, ktoré by v danej situácií, kde vás generátor vybral, vyhralo. Ak ste to tak pochopili, tak to nie je moje mylné zadanie, ale vaše mylné chápanie. Pýtal som sa ako by ste sa vy rozhodli. Scenár, kde generátor vybral práve vás, je kľúčový, pretože ak sa v ňom neobetujete, tak to znamená, že vás klony zabili v tých ostatných scenároch, ak bol váš cieľ prežiť - čo som ako cieľ zadal.

Mali ste sami seba brať ako súčasť príbehu, do ktorého som vás dostal, nie ako vonkajšieho riešiteľa, ktorému je jedno ako by skončil, keby generátor vybral iný klon. Nemali by ste ostatné scenáre vylúčiť jednoducho preto, že sa nestali. Oni sa mohli stať vzhľadom na vaše vedomosti v realite, nemali by ste ignorovať vlastnú nevedomosť a neschopnosť zabezpečiť, že nabudúce ten generátor opäť vyberie vás. Keď ste vybraný, tak to znamená, že sa stalo niečo, čo je podľa vašich najlepších možných predpokladov nepravdepodobné, čo by ste mali zohľadňovať. A ako som už spomínal, či generátor vyberie vás alebo váš klon, rozhodnutie vybraného bude takmer určite rovnaké. A keď to spojíme dokopy, tak nám vyjde nekompromisný výsledok: "Výber generátora nemá vplyv na najlepší možný postoj k danej situácii." Takže keď som napísal "Generátor napokon vybral práve vás", tak to nijako nespadá do podmienok, ktoré je správne zohľadniť.

Inak si budete myslieť, že keď Anička predpokladá pravdepodobnosť dopadu šestky 1/6 a Miško 100% a napokon padne šestka, tak Miškova predpoveď bola celkom iste lepšia. Ani trochu! Miško prišiel na správnu odpoveď nesprávnym spôsobom, nezohľadňoval to, čo mal. Proste mal len šťastie, že nastal jeden prípad zo šiestich, kde uspel. Jeho predpoklad bol oveľa hlúpejší ako Aničkin, v prípade, že nemal indície pre takúto istotu, čo celkom určite nemal. Síce sa stalo, že mal Miško pravdu, ale on to žiadnym rozumným spôsobom nevedel. Bolo pravdepodobné, že Anička bude mať pravdu. Nabudúce bude pravdepodobne bližšie k pravde Anička. Ak chcete byť úspešní väčšinou, musíte prijať porážku v menšine prípadov bez zmeny svojich postojov, bez špeciálnej úpravy stratégie smerom k menej častým situáciám, do ktorých ste sa zhodou okolností dostali. Túto silu hráča známu ako ochotu prehrať som formuláciou klonového paradoxu, kedy správny postoj práve prehráva, z vás chcel vyžmýkať.

No napriek všetkému tomu uvažovaniu je človek stále zúfalý, keďže sa považuje za jedinca a nie za spôsob rozhodovania. Keď bude vybraný, má sa zabiť, aby mal vysoké šance na prežitie? Intuitívne je to totálna sprostosť. Ale je to tak. Prijať to ako správnu voľbu nie je ľahké, ale ak ste problém správne pochopili, tak ste to už zistili. Bezaktualizačná teória rozhodovania s tým súhlasí, na rozdiel od starej smiešne dualistickej kauzálnej teórie rozhodovania.

Ale nech robíme čo robíme, aj tak je brutálne ťažké ten verdikt naozaj poslúchnuť, keby sme sa reálne dostali do tej situácie - preto som nazval paradox brutálny. Chcel by som vidieť človeka, ako by to dokázal. Prejav tej najčistejšej oddanosti vlastnej racionalite.

A hordy problém nechápajúcich ľudí by takého človeka pokladali za úplného idiota. Veď mohol odísť! Pritom sedem osmín z nich by takáto situácia spláchla ako nič a tí preživší by ešte tvrdili, že sa rozhodli správne. Konkrétne oni napokon áno. Ale nemali to ako vedieť. A keby sa takéto situácie opakovali pravidelne, alebo keby si klonov robili tisíc, nie sedem, tak, nuž, koľko by z takto zmýšľajúcich ľudí zostalo? Hlupáci. A hoci vieme pochopiť, že sú smrteľne nebezpečne hlúpi, boli by sme schopní zachovať sa rozumnejšie a ako vybraní voliť samovraždu? Skôr nie. Ak by sme svoje okolie nemohli požiadať o láskavosť, o ktorej som písal, tak by sme asi dopadli rovnako. Aj napriek silnej vedomosti, že robíme chybu, pretože momentálna túžba prežiť je silnejšia.

Mali by ste odvahu (aj keď tu nehovoríme o klasickej odvahe) zabiť sa, keď cítite, že nemusíte? Celkom iste nie. Evolučná psychológia nás nepripravila na takúto situáciu. Rozum nie je dostatočný motivátor k takémuto činu. Umierali by sme ako muchy, aj keby sme vedeli, že robíme chybu. Nepripomína vám to náhodou niečo?

Nemyslím si, že je to v poriadku. Som hrdý na seba, že som vymyslel myšlienkový experiment, ktorým nemajú ľudia silu prejsť často ani teoreticky, ale nie som hrdý na nich a na seba, že k nim asi po praktickej stránke patrím. Tento paradox totiž nenaráža na hlúposť iba pri klonovaní, ktoré by potenciálne mohlo byť v nie-až-tak-ďalekej budúcnosti aktuálne v zmysle digitálnych dvojníkov ľudskej mysle na počítači. Týka sa aj súčasného bežného spôsobu uvažovania, akým chápeme sebectvo ako rozumné. Nie je rozumné a nikdy nebolo rozumné oddávať sa mu, naopak rozumné je uvedomovať si jeho skutočnú prítomnosť (miesto tvrdenia, že zmizne zmenou systému, ako tvrdili komunisti) a zohľadňovať ho v prospech altruizmu.

Náhodný výber generátora je ekvivalent náhodného výberu toho, kým sa narodíte. To, že už viete, kým ste, by ste nemali zohľadňovať, pretože ste nemohli zabezpečiť, že sa narodíte práve týmto človekom. V tomto zmysle sa dá povedať, že ste sa súčasne narodili aj inými ľuďmi a doslova ste všetkým. Pretože inak, aký má zmysel stotožňovať seba s jednou osobou, ak ste si vy tú osobu nevyberali? Sme to, čo si vyberáme.

A seba sme si nevyberali. Napríklad nevedeli ste zabezpečiť, či sa narodíte heterosexuálni alebo nie, preto ak je v populácii určité percento ľudí homosexuálmi, potom by ste mali obhajovať ich práva úmerne k tomuto percentu ako svoje vlastné. Ja som európsky heterosexuálny muž, ale kľudne by som mohol byť chudobná africká žena, nijako som nebol schopný zabezpečiť, aby som tou ženou nebol. Ak som neschopný vybrať si kým som sa narodil, potom musím obhajovať záujmy všetkých, vo vlastnom záujme, pretože môžem byť každým - nie je spôsob akým som tomu vtedy vedel zabrániť. Skutočnosť, že "sa tak nestalo" je pre rozhodovanie irelevantná, rovnako ako výber generátora v klonovom paradoxe - je to mimo kontroly, nedá sa na to na ceste k úspechu spoliehať, spoliehať sa dá len na kompenzáciu tejto neschopnosti. Ľudia si zaslúžia čo sami dosiahnu, lenže oveľa viac nerovnosti je výsledkom nerovnosti príležitostí, do ktorej sa jednotlivci rodia bez vlastnej kontroly nad tým. Už cieľ klonového paradoxu zachrániť iba seba je iracionálny - ako, prosím vás, by už len mohlo byť rozumné zničiť doslova svoje vlastné kópie v záujme vlastného prežitia?

Toto všetko vyplýva len z dôslednej obhajoby vlastných záujmov. Keď nám inštinkt povie skoč do studne, tak skočíme. A neplatí to len pri dokonalých kópiách, ale aj čiastočných - do tej miery, do akej sa rozhodujú viac rovnako než odlišne. V rámci ľudského druhu sme si veľmi podobní v našich postojoch a sme vyvinutí na to, aby sme videli medzi sebou odlišnosti ostrejšie, než naozaj sú v pomere voči globálnym zlyhaniam civilizácie, ktoré nie sme vyvinutí sledovať.

"Ak sa voľby vyhrajú pomerom 100 000 hlasov voči 99 997 hlasom, nemá zmysel, aby si každý volič povedal "môj hlas nespôsobil žiaden rozdiel". Ak určitý spôsob uvažovania vedie k výberu X, potom by zníženie miery tohto uvažovania, ktoré by jednotlivec pripísal "výlučne vlastnému" rozhodnutiu, viedlo k oveľa väčším stratám výberu X." - Racionalisti verzus barbari

Nemôžete myslieť na seba oddelene od zvyšku sveta a nestratiť sami seba. To ako uvažujete má väčší vplyv, než čo vy sami urobíte. Spôsob zmýšľania do veľkej miery zdieľate s celým ľudstvom. A ľudstvo možno prirovnať k miliardám horiacich sviečok, pričom ty sa môžeš stotožňovať iba s tým jedným plamienkom, pretože tak to vníma oddelená existencia ohňa, ale tie ostatné plamene sú rovnako skutočné a ty môžeš chápať seba ako oheň porozdeľovaný do sviec. Prečo by sme sa mali stotožňovať s obhajobou záujmov iba tej jednej sviece? Nedáva to racionálne-morálny zmysel, iba evolučne-vysvetľujúci. To, že je trochu iná, na tom nič nemení. Racionálne chápeš, že tie ostatné majú rovnako oheň ako máš ty. A oheň, čiže u človeka vedomie, je to, čo si na sebe vážiš, s čím sa stotožňuješ. Tak prečo len na sebe? Prečo sa nestotožňovať so všetkými vedomiami?

A čo samotné klonovanie? Aj v tom je zdanlivý paradox. Čo keby som bol v spánku dokonale naklonovaný, bezbolestne zabitý, odstránený a nahradený týmto klonom, ktorý by žil môj život ďalej? Zmenilo by sa niečo? Nie; ak by klonovanie bolo celkom dokonalé, potom by sa nič nezmenilo, takže sa nedá povedať ani to, že ja by som sa zmenil alebo nebodaj bol odstránený. Ja nie som hmota, ja som to, ako je hmota zložená. V skutočnosti nás pravidelne tvorí nová hmota, telo sa obnovuje. "Môj život by žil niekto iný" je proste nezmysel, aj keď chápem sentiment hlasnej hučiacej sirény BOL BY SI DOSLOVA ODSTRÁNENÝ!!!

Týmto spôsobom by mohol fungovať teleport - človeka by zariadenie do atómu zanalyzovalo a rozobralo na mieste A, informácie by boli odoslané na miesto B, kde by ho to do atómu presne rovnako zložilo z inej hmoty. Samozrejme takáto presnosť je v nedohľadne, ale čisto teoreticky je to možné, prinajmenšom nejaké digitalizované mysle takto teleportovať budeme vedieť. Alebo rozmnožovať. Tak trochu sa to už deje.

A opäť, kto sa iracionálne stotožňuje s konkrétnym jedincom, ten by kategoricky odmietal aj toto klonovanie a teleportáciu a všetky výhody, ktoré by mohli priniesť. Samozrejme, v záujme zavedenia týchto vecí by bolo nutné urobiť všemožné bezpečnostné opatrenia proti zneužitiu, ale dotyčný by odmietal aj to. Rovnaký dôvod, prečo odmieta altruizmus, s ním spojené dodržiavanie epidemiologických opatrení, globálnu spoluprácu napríklad v prospech klímy alebo správny postoj v tomto myšlienkovom experimente prežitia trestu za klonovanie a radšej by zabil sám seba.

Pozri sa do zrkadla a daj si pozor, aby ťa tvoj vlastný odraz nezastrelil.

hudba