51. Klam sivej

Sofistik: "Svet nie je čiernobiely. Nikto nekoná čisté dobro ani čisté zlo. Všetko je sivé. Preto nikto nie je lepší než nikto iný." Zetét: "Keďže poznáš iba sivú, došiel si k záveru, že všetky sivé majú rovnaký odtieň. Vysmievaš sa z jednoduchosti dvojfarebného pohľadu, ale sám si ho nahradil jednofarebným..."

- Marc Stiegler, Dávidov prak

Neviem, či táto Sofistikova chyba má oficiálny názov, ale ja ju nazývam klam sivej. Videli sme ju vo včerajšom článku - ten, ktorý veril, že šanca dve na sedemsto päťdesiat milióntu k jednej proti nemu znamená "stále je tu šanca". Všetky pravdepodobnosti boli preňho jednoducho "nejasné" a to znamenalo, že má právo ignorovať ich, ako sa mu zachce.

"Mesiac sa skladá zo zeleného syra" a "Slnko sa skladá najmä z vodíka a hélia" sú oba neisté výroky, ale nemajú rovnakú neistotu.

Všetko sú odtiene sivej, ale existujú také svetlé odtiene sivej, že je to takmer biela, a také tmavé odtiene sivej, že je to takmer čierna. A aj keby nie, stále môžeme porovnávať odtiene a hovoriť "tento je tmavší" a "tento je svetlejší".

Pred rokmi bolo jedným z čudných formujúcich momentov mojej kariéry racionalistu prečítanie tohto odseku z knihy Hráč hier od Iaina M. Banksa, najmä zvýraznená veta:

Systém viny nerozoznáva žiadnych nevinných. Ako pri každom mocenskom aparáte, ktorý si myslí, že každý je buď zaňho alebo proti nemu, my sme proti nemu. Aj ty by si bol, keby si nad tým rozmýšľal. Samotný spôsob, akým rozmýšľaš, ťa radí medzi jeho nepriateľov. To nemusí byť tvoja chyba, pretože každá spoločnosť vtláča niektoré svoje hodnoty tým, ktorí v nej vyrastajú, ale pointa je, že niektoré spoločnosti sa tento účinok snažia maximalizovať a niektoré minimalizovať. Ty pochádzaš z tej druhej a žiadajú ťa, aby si sa vysvetlil niekomu z tej prvej. Vykrúcanie sa bude omnoho ťažšie než si dokážeš predstaviť; neutralita je pravdepodobne nemožná. Nemôžeš si vybrať nemať postoje, ktoré máš; nie sú to nejaké oddelené veci, ktoré by si nejako mohol odpojiť od zvyšku tvojej bytosti; sú funkciou tvojej existencie. Ja to viem a oni to vedia; mal by si sa s tým radšej zmieriť.

Teraz mi nepíšte zlostné komentáre, že keď spoločnosti vtláčajú menej svojich hodnôt, potom každá nasledujúca generácia musí viac pracovať, aby sa dostala zo štartu. To nie je to, čo som si z tohto odseku odniesol.

Z tohto odseku som si odniesol niečo, čo v retrospektíve vyzerá natoľko zrejmé, že som to mohol nájsť na stovkách miest; ale niečo v tomto odseku spôsobilo, že mi to docvaklo.

Bol to celý pojem Kvantitatívnej Cesty aplikovanej na problémy života ako sú morálne úsudky a hľadanie osobného sebazdokonaľovania. Že aj keď nedokážete niečo len tak zapnúť a vypnúť, aj tak budete mať sklon to zvyšovať alebo znižovať.

Je to také samozrejmé, že sa to neoplatí spomínať? Hovorím, že to nie je príliš samozrejmé, pretože nejeden bloger povedal o Overcoming Bias: "Je to nemožné, nikto nemôže úplne odstrániť skreslenia." Nezaujíma ma, či je dotyčný profesionálny ekonóm, je jasné, že ešte nepochopil, ako sa Kvantitatívna Cesta týka každodenného života a vecí ako osobné sebazdokonaľovanie. To, čo nedokážem odstrániť, sa mi ešte stále môže oplatiť redukovať.

Alebo si vezmite túto výmenu medzi Robinom Hansonom a Tylerom Cowenom. Robin Hanson povedal, že sa snaží dať aspoň 75 % váhy predpisom ekonomickej teórii oproti vlastnej intuícii: "Snažím sa väčšinou iba priamočiaro aplikovať ekonomickú teóriu, a pridávať k nej iba málo osobného alebo kultúrneho hodnotenia." Tyler Cowen odpovedal:

Podľa mňa neexistuje nič také ako "priamočiaro aplikovať ekonomickú teóriu"... teórie sa vždy aplikujú cez naše osobné a kultúrne filtre a nijako inak to nemôže byť.

Áno, ale môžete sa snažiť minimalizovať tento efekt, alebo môžete robiť veci, ktoré ho iste zvýšia. A ak sa ho snažíte minimalizovať, potom si myslím, že v mnohých prípadoch nie je nerozumné nazvať výstup "priamočiarym" - dokonca aj v ekonómii.

"Každý je nedokonalý." Mohandas Gándhí bol nedokonalý, aj Josif Stalin bol nedokonalý, ale nebol to rovnaký odtieň nedokonalosti. "Každý je nedokonalý!" je výborný príklad nahradenia dvojfarebného pohľadu jednofarebným. Ak poviete: "Nikto nie je dokonalý, ale niektorí ľudia sú menej nedokonalí ako iní," možno nezožnete potlesk; ale tým, ktorí sa snažia robiť veci lepšie, ste ukázali nádej. Napokon, nikto nie je dokonale nedokonalý.

(Vždy keď mi niekto povie: "Perfekcionizmus ti škodí," odpoviem: "Myslím si, že je okej byť nedokonalý, ale nie taký nedokonalý, že si to druhí ľudia všimnú.")

Podobná je hlúposť tých, ktorí hovoria: "Každá vedecká paradigma prináša nejaké svoje predpoklady, podľa ktorých interpretuje pokusy," a potom sa správajú, ako by tým dokázali, že veda je na rovnakej úrovni ako šamanstvo. Každý svetonázor vtláča niečo zo svojej štruktúry do svojich pozorovaní, ale pointa je, že existujú svetonázory, ktoré sa snažia toto vtláčanie minimalizovať, a sú svetonázory, ktoré sa v tom vyžívajú. Neexistuje biela, ale existujú odtiene sivej, ktoré sú omnoho svetlejšie než iné, a je hlúposť zaobchádzať s nimi, akoby boli všetky na rovnakej úrovni.

Ak mesiac posledných pár miliárd rokov obiehal okolo Zeme, ak ste ho posledných pár rokov videli na oblohe, a ak očakávate, že ho uvidíte na jeho určenom mieste v jeho určenej fáze aj zajtra, toto nie je istota. A ak očakávate, že neviditeľný drak vylieči vašej dcére rakovinu, ani toto nie je istota. Ale sú to pomerne odlišné stupne neistoty - očakávanie, že sa veci opäť stanú rovnakým spôsobom, aký ste v minulosti predpovedali na dvanásť desatinných miest, verzus očakávanie, že sa stane niečo, čo porušuje doteraz pozorovaný poriadok. Nazvať obidvoje "vierou" sa mi zdá trochu príliš nepresné.

Je to veľmi zaujímavé, psychologicky - celá tá vec, že: "Aj veda je založená na viere, tak vidíš!" Typicky to hovoria ľudia, ktorí tvrdia, že viera je dobrá vec. Prečo teda hovoria: "Aj veda je založená na viere!" tým zlostným triumfálnym tónom, a nie ako kompliment? A to pomerne nebezpečný kompliment, človek by si pomyslel, z ich pohľadu. Ak je veda založená na "viere", potom je veda rovnakého typu ako náboženstvo - možno ich priamo porovnávať. Ak je veda náboženstvom, potom je to náboženstvo, ktoré uzdravuje chorých a odhaľuje tajomstvá hviezd. Dávalo by zmysel povedať: "Kňazi vedy dokážu jasne, verejne, overiteľne chodiť po Mesiaci ako zázrak založený na viere, a kňazi tvojej viery toto nedokážu." Ste si istí, že chcete ísť týmto smerom, veriaci? Keď sa nad tým lepšie zamyslíte, možno by ste celé to "Aj veda je náboženstvo!" radšej odvolali.

Je to zvláštna dynamika: Pokúšate sa vyčistiť svoj odtieň sivej a dostanete ho do bodu, kde je pomerne svetlý, načo niekto vstane a povie hlboko urazeným tónom: "Ale to nie je biela! Je to sivá!" Jedna vec je, keď niekto povie: "Nie je to také svetlé ako si myslíš, pretože sú tu konkrétne problémy X, Y a Z." Ale iná vec je, keď niekto zlostne povie: "To nie je biela! Je to sivá!" bez poukázania na konkrétne tmavé škvrny.

V tomto prípade začnem podozrievať, že sa jedná o psychológiu ešte nedokonalejšiu než je bežné - že niekto možno uzavrel diabolskú zmluvu so svojimi vlastnými chybami a teraz odmieta počuť o hocijakej možnosti zlepšenia. Keď si niekto nájde výhovorku, prečo sa nepokúšať zlepšiť, často odmieta pripustiť, že by sa niekto iný mohol pokúsiť zlepšiť, a každý spôsob zlepšenia je odvtedy jeho nepriateľom, a každé tvrdenie, že je možné pohnúť sa dopredu, je preňho urážkou. A tak jedným dychom pyšne povedia: "Som rád, že som sivý," a nasledujúcim dychom zlostne: "A ty si tiež sivý!"

Ak neexistuje čierna a biela, stále existuje svetlejšia a tmavšia, a nie všetky sivé sú rovnaké.

(Diskutér) G2 pripomína Asimovovu Relativitu nesprávneho: "Keď si ľudia mysleli, že zem je plochá, mýlili sa. Keď si ľudia mysleli, že zem je guľa, mýlili sa. Ale ak si myslíš, že myslieť si, že zem je guľatá je rovnako nesprávne ako myslieť si, že zem je plochá, potom je tvoj pohľad ešte nesprávnejší než oni obaja dohromady."