34. Sémantické stopky

A dieťa sa opýtalo: Odkiaľ pochádza tento kameň?

Odštiepil som ho z veľkého balvanu v strede osady.

Odkiaľ pochádza ten balvan?

Asi sa skotúľal z vysokej hory, ktorá sa týči nad našou dedinou.

Odkiaľ pochádza tá hora?

Rovnako ako všetky skaly: sú to kosti Ymira, prvotného obra.

Odkiaľ pochádza prvotný obor Ymir?

Z veľkej priepasti Ginnungagap.

Odkiaľ pochádza veľká priepasť Ginnungagap?

Túto otázku sa nikdy nepýtaj.

Vezmime si zdanlivý paradox Prvej Príčiny. Veda vytrasovala udalosti späť k Veľkému Tresku, ale prečo sa stal samotný Veľký Tresk? Dá sa pekne odpovedať, že samotný čas začal v okamihu Veľkého Tresku - že pred Veľkým Treskom nie je žiaden tok minút a hodín. Ale aj táto odpoveď predpokladá naše fyzikálne zákony, ktoré samotné majú zložitú štruktúru; to si žiada vysvetlenie. Odkiaľ pochádzajú fyzikálne zákony? Mohli by ste povedať, že sme všetci v počítačovej simulácii, ale potom táto počítačová simulácia musí bežať na fyzikálnych zákonoch nejakého iného sveta - a odkiaľ pochádzajú tie fyzikálne zákony?

Vtedy niektorí ľudia povedia: "Boh!"

Ako by si mohol niekto, hoci aj veľmi nábožný človek, pomyslieť, že toto pomohlo odpovedať na paradox Prvej Príčiny? Prečo sa automaticky neopýtať: "Odkiaľ pochádza Boh?" Povedať: "Boh je bez príčiny" alebo "Boh stvoril sám seba" nás necháva v celkom rovnakej pozícii ako: "Čas začal pri Veľkom Tresku." Akurát sa opýtame, prečo vôbec existuje celý ten metasystém alebo prečo niektoré udalosti môžu byť bez príčiny a iné nie.

Mojím cieľom tu nie je diskutovať o zdanlivom paradoxe Prvej Príčiny, ale pýtať sa, ako si niekto môže myslieť, že "Boh!" rieši tento paradox. Povedať "Boh!" je spôsob, ako patriť do svojho kmeňa, čo dáva ľuďom motív hovoriť to tak často, ako sa len dá - niektorí ľudia to dokonca odpovedia aj na otázku: "Prečo tento hurikán zasiahol New Orleans?" Napriek tomu by som dúfal, že si ľudia všimnú, že pri konkrétnej hádanke o Prvej Príčine povedať "Boh!" nepomáha. Tento paradox vďaka tomu nevyzerá o nič menej paradoxne, aj keby to bola pravda. Ako je možné, že si to niekto nevšimne?

Jonathan Wallace naznačil, že "Boh!" slúži ako sémantická stopka - že to nie je výrokové tvrdenie, ale skôr kognitívna dopravná značka: nerozmýšľajte za tento bod. Povedať "Boh!" nerieši tento paradox, ale vysiela kognitívny dopravný signál na zastavenie zrejmého pokračovania reťaze otázok a odpovedí.

Samozrejme, vy ako dobrý a poriadny ateista by ste to nikdy neurobili, však? Lenže "Boh!" nie je jediná sémantická stopka, je to len zrejmý prvý príklad.

Transhumánne technológie - molekulárna nanotechnológia, pokročilá biotechnológia, umelá inteligencia, a tak ďalej - nastoľujú ťažké politické otázky. Akú rolu, ak vôbec nejakú, by mala hrať vláda pri dozore nad rodičovským výberom génov pre svoje dieťa? Majú mať rodičia možnosť úmyselne vybrať gén pre schizofréniu? Ak je zvýšenie inteligencie dieťaťa drahé, mala by vláda pomôcť zabezpečiť jeho dostupnosť, aby zabránila vzniku kognitívnych elít? Môžete navrhovať rôzne inštitúcie, ktoré budú odpovedať na tieto politické otázky - napríklad, že súkromné nadácie by mali poskytovať finančnú pomoc na zvyšovanie inteligencie - ale samozrejmá ďalšia otázka je: "Bude táto inštitúcia efektívna?" Ak sa budeme spoliehať, že právna zodpovednosť za výrobok zabráni firmám vytvoriť škodlivú nanotechnológiu, bude to naozaj fungovať?

Poznám človeka, ktorého odpoveď na každú z týchto otázok je: "Liberálna demokracia!" A to je celé. To je jeho odpoveď. Ak mu položíte samozrejmú otázku ako: "Ako veľmi sa liberálnym demokraciám historicky darilo pri rovnako zložitých problémoch?" alebo "Čo ak liberálna demokracia urobí niečo hlúpe?", potom ste autokrat, libertopián, alebo iný druh veľmi veľmi zlého človeka. Nikto nesmie spochybňovať demokraciu.

Raz som tento spôsob uvažovania nazval: "božské právo demokracie". Ale presnejšie by bolo povedať, že "Demokracia!" preňho funguje ako sémantická stopka. Keby mu niekto povedal: "Prenechajme to firme Coca Cola!", sám by položil samozrejmé ďalšie otázky: "Prečo? Čo s tým urobí firma Coca Cola? Prečo by sme jej mali dôverovať? Darilo sa jej v minulosti pri rovnako zložitých problémoch?"

Alebo predpokladajme, že by niekto povedal: "Američania mexického pôvodu intrigujú ako odstrániť všetok kyslík zo zemskej atmosféry." Pravdepodobne by ste sa opýtali: "Prečo by toto robili? Nemusia vari aj Američania mexického pôvodu dýchať? Fungujú vôbec Američania mexického pôvodu ako jednotná konšpirácia?" Ak si nepoložíte tieto samozrejmé nasledujúce otázky keď niekto povie: "Korporácie intrigujú ako odstrániť kyslík", potom je "Korporácie!" vaša sémantická stopka.

Môj postoj k otázkam existencie a významu je pekne znázornený v diskusii o súčasnom stave indície pre to, či je vesmír konečný v priestore alebo nekonečný v priestore, kde James D. Miller napomenul Robina Hansona:

Robin, trpíš prehnaným sebavedomím, keď predpokladáš, že vesmír vôbec existuje. Iste je tu nejaká šanca, že veľkosť vesmíru je nula.

Na čo som odpovedal: James, aj keby vesmír neexistoval, aj tak by bolo pekné vedieť, či to je nekonečný alebo konečný vesmír, čo neexistuje.

Ha! Myslíte si, že ten starý trik "vesmír neexistuje" ma zastaví? Ani ma len nespomalí!

Nie je to tak, že by som vylučoval možnosť, že vesmír neexistuje. Ja len toľko, že aj keby nič neexistovalo, stále by som chcel o tom ničom vedieť, koľko len môžem. Moja zvedavosť len tak nepominie kvôli tomu, že skutočnosť neexistuje, pochopte!

Hovoríte, že vesmír neexistuje? Dobre, povedzme, že vám to verím - hoci mi nie je jasné, čo presne mám veriť, okrem toho, že tie slová zopakujem.

A teraz, čo sa stane, ak stlačím toto tlačidlo?

Chcete povedať, že kvantovo mechanické rovnice "nie sú skutočné"? Budem zhovievavý a budem predpokladať, že to niečo znamená. Čo by to mohlo znamenať?

Možno to znamená, že rovnice, ktoré určujú moje predpovede sú podstatne odlišné od tej veci, ktorá určuje moje experimentálne výsledky. Čo potom určuje moje experimentálne výsledky? Ak mi poviete, že "nič", rád by som vedel, akého druhu je toto "nič", a prečo toto "nič" zdanlivo vykazuje takú pravidelnosť v určovaní napríklad mojich experimentálnych meraní hmotnosti elektrónu.

Nevychádzam dobre s ľuďmi, ktorí mi hovoria, aby som sa prestal pýtať. Ak mi poviete, že niečo je jednoznačne pozitívne nezmyselné, chcem vedieť, čo presne tým myslíte, a ako ste to zistili. V opačnom prípade ste mi nedali odpoveď, iba ste mi povedali, aby som sa prestal pýtať.

Dajte si tu pozor, aby ste nevytvorili nový všeobecný protiargument na veci, ktoré sa vám nepáčia: "Ach, to je iba stopka!" Žiadne slovo nie je samo osebe stopkou; otázka je, či má dané slovo takýto účinok na konkrétnu osobu. Mať voči niečomu silné emócie z toho ešte nerobí stopku. Ja nemám príliš rád teroristov, ani sa nebojím súkromného vlastníctva, to ale neznamená, že "Teroristi!" alebo "Kapitalizmus!" sú pre mňa kognitívne dopravné značky. (Slovo "inteligencia" na mňa kedysi malo takýto účinok, ale už nie.) Poznávacím znamením sémantickej stopky je neschopnosť zamyslieť sa nad samozrejmou ďalšou otázkou.