285. Morálne cítenie

Predstavte si, že nejaká choroba, alebo príšera, alebo vojna, alebo niečo zabíja ľudí. A predstavte si, že máte dostatok prostriedkov na to, aby ste uskutočnili iba jednu z nasledujúcich dvoch možností:

• Zachrániť 400 životov, naisto.
• Zachrániť 500 životov s pravdepodobnosťou 90 %; nezachrániť žiaden život 10 %.

Väčšina ľudí si vyberie možnosť 1. Čo je podľa mňa hlúpe; lebo ak vynásobíte 500 životov pravdepodobnosťou 90 %, dostanete očakávanú hodnotu 450 životov, čo je viac ako 400 v možnosti 1. (Marginálna užitočnosť zachránených životov neklesá, takže toto je primeraný výpočet.)

"Čože!" zvoláte rozhorčene. "Ako môžeš hazardovať s ľudskými životmi? Ako môžeš myslieť na čísla, keď je v stávke tak veľa? Čo ak nastane pravdepodobnosť 10 % a každý zomrie? Dočerta s tvojou prekliatou logikou! Ty by si aj z okna skočil, keby to bolo rozumné!"

Ach, ale toto je zaujímavá vec. Ak tieto možnosti predložíte takto:

• 100 ľudí zomrie, naisto.
• Šanca 90 %, že nezomrie nikto; šanca 10 %, že zomrie 500 ľudí.

Potom si väčšina vyberie možnosť 2. Napriek tomu, že je to ten istý hazard. Vidíte, rovnako ako nám istota záchrany 400 životov pripadá omnoho príjemnejšia než neistý zisk, rovnako aj istú stratu pociťujeme horšie než neistú.

Môžete zaujať povýšené stanovisko aj pri tomto druhom opise: "Ako sa opovažuješ odsúdiť 100 ľudí na istú smrť, keď existuje taká dobrá šanca, že ich zachránime? Riziko budeme znášať spoločne! Dokonca aj keby bola iba šanca 75 %, že zachránime každého, stále by to stálo za to - dokiaľ je tam šanca - zachráni sa každý, alebo nikto!"

Viete čo? Tu nejde o vaše pocity. Ľudský život, so všetkými jeho radosťami a strasťami, nahromadenými počas desaťročí, je hoden viac než pocit pohody alebo nepohody vášho mozgu z nejakého plánu. Pripadá vám počítanie očakávaného úžitku príliš chladnokrvné na váš vkus? No, tak tento váš pocit nezaváži ani toľko čo pierko, keď sú v stávke životy. Držte hubu a počítajte.

Ale ak je vaša drahá dcéra jedna z tých 500, a vy neviete, ktorá, potom možno cítite silnejšie nutkanie držať hubu a počítať - všimnúť si, že máte šancu 80 % zachrániť ju v tom prvom prípade, a šancu 90 % zachrániť ju v tom druhom. A áno, každý v tom dave je niekoho syn alebo dcéra. Čo teda naznačuje, že by sme si mali vybrať túto druhú možnosť aj ako altruisti, aj ako starostliví rodičia.

Týmto som nechcel naznačovať, že život jedného človeka je hodnotnejší než 499 ľudí. Chcel som tým povedať, že v stávke musí byť viac než váš vlastný život, kým človek konečne začne byť dosť zúfalý, aby sa uchýlil k matematike.

Čo ak veríte, že je "rozumné" vybrať si istotu možnosti číslo 1? Veľa ľudí si myslí, že "rozumnosť" znamená vyberanie si iba tých metód, ktoré naisto fungujú, a odmietanie všetkej neistoty. Ale dúfajme, že vám na živote vašej dcéry záleží viac ako na "rozumnosti".

Googol je 10^100 - jednotka, za ktorou nasleduje sto núl. Googolplex je ešte nepochopiteľnejšie veľké číslo - je to 10^googol, jednotka, za ktorou nasleduje googol núl. Vezmite si nejaké triviálne nepohodlie, napríklad čkanie, a nejaké jednoznačne netriviálne nešťastie, napríklad byť postupne roztrhaný, končatinu za končatinou, sadistickými mutantnými žralokmi. Keby sme si museli vybrať, či zabrániť, aby sa googolplex ľuďom čkalo, alebo zabrániť, aby jedného človeka napadli žraloky, čo by ste si vybrali?

Ak priradíte čkaniu ľubovoľnú zápornú hodnotu, potom pod hrozbou nekoherencie teórie rozhodovania musí existovať nejaké množstvo čkania, ktoré by sa dokopy vyrovnalo zápornej hodnote útoku žralokov. Pre ľubovoľné konečné zlo musí existovať nejaké množstvo čkania, ktoré by bolo ešte horšie.

Morálne dilemy, ako je táto, nie sú pojmové krvavé športy, existujúce iba nato, aby zabávali analytických filozofov na večierkoch. Sú to zjednodušené verzie tých druhov situácií, v ktorých sa v skutočnosti nachádzame každý deň. Mal by som minúť 50 dolárov na počítačovú hru, alebo darovať všetko na dobročinnosť? Mal by som zorganizovať zbierku na 700 000 dolárov na zaplatenie jednej transplantácie kostnej drene, alebo by som mal použiť tie isté peniaze na siete proti moskytom a zachrániť tak približne 280 detí pred smrťou na maláriu?

Napriek tomu sú mnohí, ktorí odmietajú vytrvalo rozmýšľať nad hojnosťou nepríjemných morálnych rozhodnutí v skutočnom svete - dokonca mnohí, ktorí sú hrdí, že toto odmietajú. Výskum ukazuje, že ľudia rozlišujú medzi "posvätnými hodnotami", ako sú ľudské životy, a "obyčajnými hodnotami", ako sú peniaze. Keď sa pokúsite vymeniť posvätnú hodnotu za obyčajnú hodnotu, pokusné osoby vyjadrujú veľké rozhorčenie. (Niekedy chcú potrestať osobu, ktorá to navrhla.)

Moja obľúbená anekdota v tomto smere pochádza od skupiny výskumníkov, ktorí vyhodnocovali efektivitu istého projektu, počítali náklady na jeden zachránený život, a odporučili vláde, že by sa tento projekt mal uskutočniť, pretože bol cenovo efektívny. Vládna agentúra odmietla túto správu, pretože, ako povedali, hodnotu ľudského života nemožno vyčísliť v dolároch. Po odmietnutí tejto správy sa agentúra rozhodla, že toto opatrenie neuskutoční.

Keď vidíte, ako ľudia trvajú na tom, že absolútne žiadne množstvo peňazí nemá takú hodnotu ako jeden ľudský život, a potom cestujú jednu míľu navyše aby ušetrili 10 dolárov; alebo keď vidíte, že ľudia trvajú na tom, že žiadne množstvo peňazí nestojí za zníženie zdravia, a potom si vyberú najlacnejšie možné zdravotné poistenie; potom si nemyslíte, že ich protesty vyjadrujú nejakú hlbokú pravdu o nesúmerateľných úžitkoch.

Rétorika posvätnosti dostáva bonusové body za to, že vyzerá ako vyjadrenie neobmedzeného záväzku, ako bezpodmienečné odmietnutie, ktoré signalizuje dôveryhodnosť a odmietnutie kompromisov. Dôjdete teda k záveru, že morálna ekonómia zastáva kvalitatívne rozdiely, pretože zastávanie kvalitatívnych výmen by znelo ako plánovanie podrazu.

Vymieňanie posvätnej hodnoty za obyčajnú hodnotu je naozaj hrozný pocit.  Lenže altruizmus nie je to isté ako hrejivé pocity, ktoré máte z toho, že ste altruista. Ak to robíte pre duchovný úžitok, to nie je nič iné ako sebectvo. Prvoradý cieľ je pomôcť druhým, akokoľvek. Takže držte hubu a počítajte!

A ak sa vám zdá, že v tejto maximalizácii je niečo zúrivé, ako holý meč zákona, alebo žiara slnka - ak sa vám zdá, že v strede tejto rozumnosti je malý chladný plameň...

Nuž, ten druhý spôsob by mohol dosiahnuť, že by ste sa cítili lepšie. Ale nefungoval by.

A poviem vám toto: Ak odložíte svoju ľútosť za všetkým tým duchovným uspokojením, ktoré ste mohli mať - ak budete celým srdcom nasledovať Cestu, bez pocitu, že ste okrádaní - ak sa dokážete oddať rozumnosti bezo zvyšku, potom zistíte, že rozumnosť vám dáva naspäť.

Ale táto časť funguje iba vtedy, ak nechodíte okolo so slovami: "Cítil by som sa vo vnútri lepšie, keby som mohol byť menej rozumný." Mali by ste byť smutní, že máte príležitosť naozaj pomôcť ľuďom? Nemôžete dosiahnuť svoj plný potenciál, ak budete vnímať svoj dar ako bremeno.