218. Kedy sa antropomorfizmus stal hlúpym

Ukazuje sa, že väčšina vecí vo vesmíre nemá myseľ. Toto tvrdenie by medzi mnohými dávnejšími kultúrami vyvolalo nedôverčivosť. Zvyčajný pojem je "animizmus". Mysleli si, že stromy, kamene, rieky a kopce všetky mali duchov, pretože, hej, prečo nie?

Myslím tým, ak tie hrudy mäsa zvané "ľudia" obsahujú myšlienky, prečo by nemohli aj hrudy dreva nazývané "stromy"? Moje svaly sa hýbu podľa mojej vôle, a v rieke tečie voda. Kto môže povedať, že rieka nemá vôľu, ktorou hýbe vodu? Rieka pretiekla svoje brehy a zaplavila zhromaždisko mojej tlupy - prečo by som si nemal myslieť, že tá rieka sa hnevá, keď pohla svojou časťou, aby nám ublížila? To isté by som si myslel, keby niekoho päsť narazila do môjho nosa.

Neexistuje žiaden zrejmý dôvod - žiaden dôvod zrejmý lovcovi-zberačovi - prečo by to nemohlo byť tak. Vyzerá to ako hlúpa chyba iba ak si mýlite zvláštnosť s hlúposťou. Prirodzene, že nám viera, že rieky majú oživujúcich duchov, pripadá "zvláštna", pretože to nie je viera našej tlupy. Ale nie je nič očividne hlúpe na myšlienke, že veľké hrudy pohybujúcej sa vody majú svojich duchov, tak ako naše vlastné hrudy pohybujúceho sa mäsa.

Keby tá myšlienka bola samozrejme hlúpa, nikto by jej nebol veril. Rovnako ako väčšinu času nikto neveril tej samozrejme hlúpej myšlienke, že Zem sa hýbe, keď vyzerá nehybne.

Je to také samozrejmé, že stromy nemôžu myslieť? Nezabúdajme na to, že stromy sú v skutočnosti našimi vzdialenými príbuznými. Vráťte sa dosť ďaleko dozadu a máte spoločného predka s papradím. Ak môžu hrudy mäsa myslieť, prečo nie aj hrudy dreva?

Aby bolo samozrejmé, že drevo nemyslí, musíte patriť do kultúry s mikroskopmi. Nie hocijakými mikroskopmi, ale naozaj dobrými mikroskopmi.

Aristoteles si myslel, že mozog je orgán na chladenie krvi. (Je dobré, že čo veríme o našich mozgoch, má veľmi malý účinok na ich skutočné fungovanie.)

Egypťania odhadzovali mozog počas procesu mumifikácie.

Alkmaión z Krotónu, Pytagorejec z 5. storočia pred naším letopočtom, určil mozog ako sídlo inteligencie, pretože vysledoval zrakový nerv z oka do mozgu. Aj tak, pri množstve indície, ktoré mal, to bol iba odhad.

Keby ústredná rola mozgu prestala byť odhadom? Neviem dosť z histórie na to, aby som odpovedal na túto otázku, a je pravdepodobné, že tam žiadna ostrá deliaca čiara nebola. Azda by sme ju mohli určiť v bode, kde niekto vysledoval anatómiu nervov a objavil, že prerušenie nervového spojenia s mozgom zablokuje pohyb a vnímanie?

Ešte aj tak máme iba tajomného ducha, ktorý sa hýbe cez nervy. Kto môže povedať, že drevo a voda, hoci im chýbajú tieto malé vlákna objavené v ľudskej anatómii, nemôžu prenášať toho istého tajomného ducha iným spôsobom?

Ale tento objav zamotanosti mozgu, a teória Charlesa Darwina o prirodzenom výbere, a predstava poznania ako výpočtu, je to, kde by som určil postupný začiatok úpadku antropomorfizmu do samozrejmej nesprávnosti.

Je to bod, v ktorom sa môžete pozrieť na strom a povedať: "Nevidím v biológii stromu nič, čo by robilo zložité spracovanie informácií. Ani to nevidím v jeho správaní. A ak je to skryté spôsobom, ktorý neovplyvňuje správanie stromu, neovplyvňuje ani prirodzený výber, a ten nevytvorí takéto zložité spracovanie informácií."

Je to bod, v ktorom sa môžete pozrieť na rieku a povedať: "Voda neobsahuje vzory replikujúce sa s dlhodobou dedičnosťou a podstatnou variáciou podliehajúcou iteratívnemu výberu, ako by teda rieka mohla mať nejaký vzor taký zložitý a funkčne optimalizovaný ako mozog?"

Je to bod, v ktorom sa môžete pozrieť na atóm a povedať: "Hnev možno vyzerá jednoducho, ale nie je jednoduchý, a nie je miesto, aby sa zmestil do niečoho takéto jednoduchého ako je atóm - pokiaľ teda vo vnútri kvarkov nie sú celé vesmíry podčastíc; a ešte aj tak, keďže sme nikdy nevideli žiaden príznak atómového hnevu, nemohol by mať žiaden účinok na javy na vyššej úrovni, ktoré poznáme."

Je to bod, v ktorom sa môžete pozrieť na šteniatko a povedať: "Rodičia toto šteniatko mohli pritlačiť k zemi, keď urobilo niečo nesprávne, ale to neznamená, že toto šteniatko robí morálne uvažovanie. Naše súčasné teórie evolučnej psychológie tvrdia, že morálne uvažovanie vzniklo ako reakcia na zložitejšie spoločenské úlohy než je toto - naše morálne adaptácie vo svojej plno rozvinutej ľudskej forme sú výsledkom selekčných tlakov cez jazykové argumenty o kmeňovej politike."

Je to bod, v ktorom sa môžete pozrieť na kameň a povedať: "Toto nemá ani jednoduchý vyhľadávací strom, aký je v šachovom programe - kde by to vzalo úmysel kotúľať sa dole kopcom, ako si kedysi myslel Aristoteles?"

Je napísané:

Čuang-c' a Hui-Ši sa prechádzali pozdĺž priehrady vodopádu v Hao, keď Čuang-c' povedal:

"Pozri, ako tie rybky vyskakujú z vody od radosti! Toto sa rybám naozaj páči!"

Hui-Ši reagoval: "Ty nie si ryba - ako môžeš vedieť, čo sa rybe páči?"

Čuang-c' odpovedal: "Ty nie si ja, tak ako môžeš vedieť, že ja neviem, čo sa rybe páči?"

Teraz to už vieme.