167. Hrajte so slovami tabu

V hre Tabu (od firmy Hasbro) je cieľom hráča, aby jeho partner uhádol slovo napísané na karte, bez použitia tohto slova alebo ďalších piatich slov uvedených na karte. Napríklad môžete mať za úlohu primäť vášho partnera povedať "baseball" bez použitia slov "šport", "pálka", "odpal", "nahadzovač", "méta" a samozrejme "baseball".

Keď vidím takúto úlohu, hneď si pomyslím: "Umelý skupinový konflikt, pri ktorom používate dlhý drevený valec, ktorým udriete do hodeného guľovitého telesa, a potom bežíte cez štyri bezpečné miesta." Možno to nie je tá najefektívnejšia stratégia na sprostredkovanie slova "baseball" pri daných pravidlách - to by mohlo byť: "čo hrávajú Yankeeovia" - ale všeobecnú zručnosť vymazania slova z mysle cvičím už roky, hoci z iného dôvodu.

Dajte dokopy skupinu takzvaných futuristov a opýtajte sa ich, či si myslia, že o tridsať rokov budeme mať umelú inteligenciu, a tipujem, že aspoň polovica z nich povie áno. Ak to takto necháte, potrasú si rukami a navzájom si zablahoželajú ku konsenzu. Ale vyhláste pojem "umelá inteligencia" za tabu, a požiadajte ich, aby opísali, čo očakávajú, že uvidia, bez použitia niekoľkých ďalších slov ako "počítač" a "myslieť", a možno nájdete veľké konflikty očakávaní skryté pod týmto beztvarým štandardným slovom.

Ilúziu jednoty medzi náboženstvami dokážete zrušiť tým, že vyhlásite pojem "Boh" za tabu, a požiadate ich, aby povedali, čo je to, v čo veria; alebo vyhláste za tabu slovo "viera" a opýtajte sa ich, prečo si to myslia. Väčšina z nich však vôbec nebude schopná odpovedať, pretože je to v prvom rade najmä vyznávanie.

Keď zistíte, že máte filozofické problémy, prvá obranná línia nie je definovať svoje problematické pojmy, ale pozrieť, či dokážete rozmýšľať aj bez používania týchto pojmov. A ich skratiek a synoným. Dávajte si pozor, aby ste namiesto toho nevymysleli nové slovo. Opíšte vonkajšie pozorovania a vnútorné mechanizmy; nepoužívajte jeden ovládač, nech už je tým ovládačom čokoľvek.

Albert hovorí, že ľudia majú "slobodnú voľu". Barry hovorí, že ľudia nemajú "slobodnú vôľu". Nuž, toto isto vyvolá domnelý konflikt. Väčšina filozofov by Albertovi a Barrymu poradila, aby skúsili presne definovať, čo myslia slovami "slobodná vôľa", a na túto tému iste dokážu diskutovať veľmi dlho. Ja by som Albertovi a Barrymu poradil, aby opísali, čo je to, čo si myslia, že ľudia majú alebo nemajú, celkom bez použitia slov "slobodná vôľa". (Ak to chcete vyskúšať, odporúčam vyhnúť sa aj slovám "výber", "konať", "rozhodnúť sa", "určené", "zodpovedné" a akékoľvek ich synonymá.)

Toto je jeden z neštandardných nástrojov v mojej zbierke, a podľa môjho skromného úsudku funguje omnoho omnoho lepšie než ten štandardný. Takisto si jeho použitie vyžaduje viac úsilia; dostanete to, za čo si zaplatíte.

Čo treba na hranie racionalistickej verzie Tabu, ktorej cieľom nie je nájsť synonymum, ktoré nie je na karte, ale nájsť spôsob opisu bez použitia štandardného uchopenia pojmu?

Musíte vizualizovať. Musíte svojou mysľou vidieť podrobnosti, akoby ste sa pozerali po prvýkrát. Musíte vykonať pôvodné videnie.

Je toto "pálka"? Nie, je to dlhá, zaguľatená, zužujúca sa drevená tyč, zúžená na jednom konci tak, že ju človek môže chytiť a mávnuť ňou.

Je toto "lopta"? Nie, je to kožou pokryté guľovité teleso so súmerným vzorom šitia, pevné, ale nie také pevné ako kov, ktoré môže niekto chytiť a hodiť, alebo udrieť tou drevenou tyčou, alebo chytiť.

Sú toto "méty"? Nie, sú to dané miesta na ihrisku, kam sa hráči snažia čo najrýchlejšie utekať, pretože im to v rámci umelých pravidiel hry poskytuje bezpečie.

Hlavou prekážkou vykonania pôvodného videnia je, že vaša myseľ už má pekný úhľadný súhrn, pekné malé jednoducho použiteľné držadlo na pojem. Ako slovo "baseball" alebo "pálka" alebo "méta". Vyžaduje to úsilie zastaviť svoju myseľ, aby nekĺzala po známej ceste, tej ľahkej ceste, ceste najmenšieho odporu, kde malé beztvaré slovo vtrhne a zničí podrobnosti, ktoré sa pokúšate vidieť. Samotné slovo môže mať deštruktívnu silu pre pointu dobre pochopiť to, čomu je názvom.

Hrať hru Tabu - dokázať opísať bez použitia štandardného ukazovateľa/nálepky/držadla - je jedna zo základných racionalistických schopností. Nachádza sa na rovnakej prvotnej úrovni ako zvyk ustavične sa pýtať "Prečo?" alebo "Čo na základe tohto názoru očakávam?"

Ako vám zakazovanie slova môže pomôcť udržať si svoj cieľ?

Z kapitoly Stratené ciele:

Vo chvíli, keď čítate tento text, nejaký mladý muž alebo žena sedí na univerzite v lavici, usilovne študuje materiál, ktorý vôbec nemá v úmysle niekedy použiť, a ani sa oň nezaujíma kvôli nemu samotnému. Chce dobre platenú prácu, dobre platená práca vyžaduje kus papiera, ten kus papiera vyžaduje ukončenie magisterského štúdia, magisterské štúdium vyžaduje ukončenie bakalárskeho štúdia, a univerzita poskytujúca bakalárske štúdium vyžaduje, aby študenti absolvovali kurz vzorov pletenia v 12. storočí. Preto usilovne študuje, so zámerom zabudnúť to všetko v okamihu, keď dokončí záverečnú skúšku, ale aj tak vážne pracuje, pretože chce ten kus papiera.

Načo chodíte do "školy"? Aby ste dostali "vzdelanie" ukončené "diplomom". Vymažte zakázané slová a ich zrejmé synonymá, predstavte si skutočné podrobnosti, a máte omnoho väčšiu šancu si všimnúť, že "škola" dnes znamená sedieť vedľa unudených teenagerov počúvajúcich veci, ktoré dávno viete, že "diplom" je kus papiera, na ktorom je niečo napísané, a že "vzdelanie" je zabudnutie tohto učiva akonáhle vás z neho doskúšajú.

Presakujúce zovšeobecnenia sa často prejavujú pomocou kategorizácií: Ľudia, ktorí sa v triede naozaj učia, sú zaradení do kategórie "vzdelávajú sa", preto "vzdelávanie sa" musí byť dobré; ale potom každý, kto naozaj príde do školy, tiež zapadne pod hlavičku "vzdeláva sa" bez ohľadu na to, či sa učí alebo nie.

Študenti, ktorí rozumejú matematike, budú dobrí v testoch, ale ak vyžadujete, aby školy produkovali dobré skóre v testoch, budú tráviť všetko svoj čas učením na testy. Myšlienková kategória, ktorá nedokonale vystihuje váš cieľ, dokáže spôsobiť rovnakú motivačnú chybu vo vnútri. Chcete sa učiť, takže potrebujete "vzdelanie"; a dokiaľ dostávate hocičo, čo spadá do kategórie "vzdelanie", nemusíte si všimnúť, či sa učíte alebo nie. Alebo si všimnete, ale neuvedomíte si, že ste stratili zo zreteľa svoj pôvodný cieľ, pretože teraz dostávate "vzdelanie" a tak ste si v myšlienkach opísali svoj cieľ.

Kategorizovať znamená odhadzovať informácie. Ak vám povedia, že padajúci strom vydá "zvuk", neviete, aký zvuk to naozaj je; nepočuli ste naozaj ten strom padať. Ak na minci padne "hlava", nepoznáte jej radiálnu orientáciu. Modrá vajcovitá vec môže byť "majce", ale čo ak sa presný vajcovitý tvar mení, alebo presný odtieň modrej? Chcete používať kategórie, aby ste odhodili nepodstatné informácie, aby ste preosiali zlato z piesku, ale štandardné kategórie často odhadzujú aj podstatné informácie. A keď skončíte v takomto type mentálneho problému, prvé a najsamozrejmejšie riešenie je hrať Tabu.

Napríklad aj samotné "hrať Tabu" je presakujúce zovšeobecnenie. Verzia firmy Hasbro nie je racionalistická verzia; oni iba na karte vymenujú päť zakázaných slov, a to zdaleka nestačí pokryť vylúčenie myslenia pomocou starých známych slov. To, čo robia racionalisti, by sa tiež rátalo ako hranie Tabu - spadalo by to pod ich predstavu "hrať Tabu" - ale nie všetko, čo sa ráta ako hranie Tabu, tlačí k pôvodnému videniu. Ak si iba myslíte "hraním Tabu sa dotlačím k pôvodnému mysleniu", začnete si myslieť, že všetko, čo sa počíta ako hranie Tabu, sa musí počítať ako pôvodné videnie.

Racionalistická verzia nie je hra, čo znamená, že nemôžete vyhrať tým, že budete chytrý a ohnete pravidlá. Musíte hrať Tabu s dobrovoľným hendikepom: Zakážte si používať synonymá, ktoré nie sú na karte. Musíte si aj zakázať vymyslieť jednoduché nové slovo alebo slovné spojenie, ktoré by fungovalo ako mentálne držadlo ekvivalentné tomu starému. Pokúšate sa zaostriť na svoju mapu, nie premenovať mestá; dereferencovať ukazovateľ, nie alokovať nový ukazovateľ; vidieť udalosti, ako sa dejú, nie prepísať klišé do odlišných slov.

Vizualizovaním si problému vo väčších podrobnostiach môžete uvidieť stratený cieľ: Čo presne robíte, keď "hráte Tabu"? Akému cieľu slúži každá jedna časť?

Ak vidíte svoje činnosti a situáciu pôvodne, dokážete pôvodne vidieť aj svoje ciele. Ak dokážete vidieť čerstvými očami, akoby po prvýkrát, zbadáte sa, že robíte veci, ktoré by vám na um neprišlo robiť, keby to neboli zvyky.

Cieľ sa stráca vždy, keď podstatu (učenie, vedomosti, zdravie) nahradíme symbolom (titul, body v teste, lekárska starostlivosť). Aby ste uzdravili stratený cieľ, alebo stratovú kategorizáciu, musíte urobiť opak:

Nahraďte symbol podstatou; nahraďte označovateľ označeným; nahraďte vlastnosť testom členstva; nahraďte slovo významom; nahraďte nálepku pojmom; nahraďte súhrn podrobnosťami; nahraďte zástupnú otázku skutočnou otázkou; dereferencujte ukazovateľ; zíďte na nižšiu úroveň usporiadania; myšlienkovo simulujte proces namiesto pomenovania; zaostrite na svojej mape.

"Jednoduchá pravda" vznikla ako cvičenie v tejto disciplíne pri opise "pravdy" na nižšej úrovni usporiadania, bez použitia pojmov ako "presný", "správny", "reprezentovať", "odrážať", "sémantický", "myslieť si", "vedomosť", "mapa" alebo "skutočný".

Na určitej úrovni však už potrebujete opustiť územie ľudskej reči. Bayesovo pravidlo opisuje "indíciu" čisto matematicky, bez použitia slov ako "vyplýva", "znamená", "podporuje", "dokazuje" alebo "zdôvodňuje". Pokúste sa slovne definovať takéto filozofické pojmy, a akurát sa budete točiť v kruhu.

Zíďte až na úroveň, z ktorej nedokážete opis ďalej rozložiť. Týmto spôsobom si môžete uvedomiť, čo už neviete a súčasne čo viete o tom ako celky zložiť.

A potom si treba zahrať Tabu s tým najdôležitejším slovom. Často som vás varoval, aby ste si dali pozor, nech ho príliš nepoužívate, alebo dokonca, aby ste sa v istých prípadoch tomuto pojmu vyhli. Teraz viete skutočný dôvod, prečo. Nie je to zlá téma na rozmýšľanie. Vaše skutočné pochopenie sa meria vašou schopnosťou opísať, čo robíte a prečo, bez použitia tohto slova alebo niektorého z jeho synoným. Myslím to slovo, ktoré vy používate vtedy, keď opisujete to, čomu nerozumiete...