11. Nech názory platia nájomné (v očakávaných vnemoch)
Takto začína prastaré podobenstvo: Ak v lese padne strom a nikto ho nepočuje, vznikne pritom zvuk? Jeden povie: "Áno, vznikne, pretože to spôsobí vibrácie vo vzduchu." Druhý povie: "Nie, nevznikne, pretože to žiaden mozog zvukovo nespracuje."
Predstavme si, že po páde daného stromu títo dvaja pôjdu spolu do lesa. Bude jeden očakávať, že uvidí strom padnutý napravo, a druhý očakávať, že uvidí strom padnutý naľavo? Predpokladajme, že pred pádom stromu títo dvaja nechali vedľa stromu zaznamenávač zvuku. Bude jeden, keď si prehrá záznam, očakávať, že začuje niečo iné ako druhý? Predstavme si, že by všetky mozgy na svete napojili na elektroencefalograf; očakával by jeden, že uvidí iné čiary než druhý? Hoci sa títo dvaja hádajú, jeden hovorí: "Nie" a druhý hovorí: "Áno", neočakávajú žiadne odlišné vnemy. Títo dvaja si myslia, že majú rôzne modely sveta, ale nijako sa nelíšia v očakávaní, čo sa im stane.
Je lákavé pokúsiť sa túto triedu omylov odstrániť trvaním na tom, že jediným legitímnym zdrojom názoru je očakávanie zmyslového vnemu. Svet však v skutočnosti obsahuje mnohé, čo priamo nevnímame. Nevidíme atómy, z ktorých sa skladá tehla, ale tie atómy tam naozaj sú. Pod nohami máte podlahu, ale tú podlahu nevnímate priamo; vidíte svetlo odrazené od podlahy, či skôr vidíte to, čo z tohto svetla spracovala vaša sietnica a zraková kôra. Odvodiť existenciu podlahy z pohľadu na podlahu je krok naspäť do nevidených príčin vnemu. Môže to vyzerať ako veľmi krátky a priamy krok, ale stále je to krok.
Stojíte navrchu vysokej budovy, vedľa ručičkových hodín s hodinovou, minútovou a tikajúcou sekundovou ručičkou. V ruke máte kolkársku guľu a pustíte ju zo strechy. Pri ktorom tiknutí hodín budete počuť zvuk dopadu kolkárskej gule na zem?
Aby ste odpovedali presne, musíte použiť názory ako Gravitácia Zeme je 9,8 metra za sekundu za sekundu a Táto budova je asi 120 metrov vysoká. Tieto názory nie sú neverbálne očakávania zmyslového vnemu; sú to slovné výroky. Asi nie je veľkým preháňaním opísať tieto názory ako vety zložené zo slov. Avšak tieto dva názory majú inferenčný dôsledok, ktorý je priamym zmyslovým očakávaním - ak je sekundová ručička hodín na čísle 12, keď pustíte guľu, očakávate, že ju uvidíte na čísle 1, keď o päť sekúnd neskôr začujete úder. Aby sme predpokladali zmyslové vnemy čo najpresnejšie, musíme spracovávať názory, ktoré nie sú očakávaniami zmyslových vnemov.
Je veľkou silou druhu Homo sapiens, že sa dokážeme lepšie než ľubovoľný iný živočíšny druh na svete naučiť modelovať nevidené. Je to zároveň jedna z našich veľkých slabostí. Ľudia často veria na veci, ktoré sú nielen nevidené, ale aj neskutočné.
Ten istý mozog, ktorý stavia siete vydedukovaných príčin zmyslových vnemov, dokáže stavať aj siete príčin, ktoré so zmyslovými vnemami nie sú spojené alebo sú slabo spojené. Alchymisti verili, že flogiston spôsobuje oheň - mohli by sme si ich mysle veľmi zjednodušene znázorniť nakreslením malého uzla s názvom "Flogiston" a šípky od tohto uzla k ich zmyslovému vnemu praskajúceho táboráku - lenže tento názor nedáva žiadne predpovede; linka od flogistonu k vnemu sa nastaví vždy až po danom vneme, namiesto aby ten vnem vopred ohraničila. Alebo povedzme, že vás profesor postmodernej angličtiny učí, že známy spisovateľ Wulky Wilkinsen je v skutočnosti "postutopický". Čo by ste podľa toho mali očakávať od jeho kníh? Nič. Tento názor, ak ho tak môžeme nazvať, sa nijako nespája so zmyslovými vnemmi. Ale radšej by ste si mali zapamätať tvrdenie, že "Wulky Wilkinsen" má vlastnosť "postutopický", aby ste to vedeli zopakovať pri blížiacej sa písomke. Podobne, ak "postutopickí" autori zobrazujú "koloniálne odcudzenie"; ak sa písomka bude pýtať, či Wulky Wilkinsen zobrazuje koloniálne odcudzenie, radšej by ste mali odpovedať áno. Tieto názory sú spojené jeden s druhým, hoci stále nie sú spojené so žiadnym očakávaným vnemom.
Dokážeme vybudovať celé siete názorov spojených iba navzájom - nazvime ich "vznášajúce sa" názory. Je to jedinečná ľudská chyba medzi živočíšnymi druhmi, prekrútenie schopnosti Homo sapiens budovať všeobecnejšie a pružnejšie siete názorov.
Racionalistická cnosť empirizmu spočíva k ustavičnom pýtaní sa, aké vnemy naše názory predpovedajú - alebo ešte lepšie, zakazujú. Veríte tomu, že príčinou ohňa je flogiston? Čo potom očakávate, že sa kvôli tomu stane? Veríte, že Wulky Wilkinsen je postutopický? Čo potom očakávate, že kvôli tomu uvidíte? Nie, nie "koloniálne odcudzenie"; aký vnem budete mať? Veríte, že keď v lese padne strom a nikto ho nepočuje, aj tak vznikne zvuk? Aký vnem sa vám kvôli tomu musí prihodiť?
Ešte lepšie je opýtať sa: aký vnem nemôžete mať? Veríte, že elan vital vysvetľuje tajomnú živosť živých bytostí? Čo potom tento názor nedovoľuje, aby sa stalo - čo by definitívne vyvrátilo tento názor? Prázdna odpoveď znamená, že váš názor neobmedzuje vnemy; dovoľuje, aby sa vám stalo hocičo. Vznáša sa.
Keď sa hádate o napohľad faktickej otázke, vždy myslite na to, o akom rozdielnom očakávaní sa hádate. Ak nedokážete nájsť rozdiel v očakávaní, pravdepodobne sa hádate o označeniach vo vašej sieti názorov - alebo ešte horšie, o vznášajúcich sa názoroch, parazitoch na vašej sieti. Ak neviete, aké vnemy vyplývajú z toho, že Wulky Wilkinsen je postutopický, môžete sa hádať donekonečna.
Najdôležitejšie je, nepýtajte sa, čomu veriť - pýtajte sa, čo očakávať. Každá otázka o názore by mala vyplývať z otázky o očakávaní, a táto otázka o očakávaní by mala byť v centre pátrania. Každý pokus o názor by mal začať ako výsledok konkrétneho pokusu o očakávanie, a mal by naďalej platiť nájomné vo forme budúcich očakávaní. Ak sa z názoru vykľuje neplatič, vyhoďte ho.
